Pri opakovanom podnikaní v rozpore so zákonom nebudú udeľované jalové pokuty či tresty pre firmu, ale za mreže pôjde priamo majiteľ. A to až na 12 rokov. Prax v susednom Česku ukazuje, že to môže pomôcť obmedziť falošný biznis.
Slovensko zavádza tzv. trestnoprávnu zodpovednosť firiem, vďaka ktorej nedávno súd práve v susednom Česku po prvý raz od jej zavedenia zrušil firmu a jej majiteľov poslal odpykať si trest za mreže. Postihnutá firma nepodávala daňové priznania a neodvádzala DPH, pričom obrala štát v prepočte o zhruba 36-tisíc eur. V Česku tento zákon platí už dva roky.
Vďaka prísnejšiemu zákonu, ktorý Slovensko zavádza ako posledná krajina v rámci OECD, bude môcť súd nepoctivej firme takisto uložiť peňažný trest alebo jej zakáže až na desať rokov čerpať eurofondy. Jej majitelia môžu byť takisto ako v Česku odsúdení na trest odňatia slobody, a to až na 12 rokov. Konateľ firmy si pritom nebude môcť založiť novú spoločnosť, aby pokračoval v trestnej činnosti.
„I keď dnes máme na Slovensku tzv. nepravú trestnoprávnu zodpovednosť firiem, keď súd môže zhabať peňažnú sumu alebo majetok, v praxi sa tak dosiaľ nestalo. Očakávam, že novelou zákona budeme prísnejšie sankcionovať ekonomickú kriminalitu na Slovensku,“ povedala poradkyňa ministra spravodlivosti Lucia Kurilovská.
Zamerajú sa na cielené podvody
Trestne stíhané budú aj politické strany, ktoré napríklad šíria extrémizmus. „Bude im hroziť zánik, peňažný trest či prepadnutie majetku v prípade, keď propagujú extrémizmus či xenofóbiu, preukáže sa im korupcia alebo podplácanie,“ dodala Kurilovská.
Rudolf Cádra, vyšetrovateľ v oblasti organizovanej kriminality, ktorý sa podieľa napríklad aj na vyšetrovaní kauzy Gorila, vysvetľuje, že novela neprinesie nič dovtedy, kým sa nezmení nastavenie sudcov a prokurátorov.
„Nie je problém v chýbajúcej legislatíve, ale v jej efektívnosti. Nemáme na Slovensku koncept trestnej politiky. Až prax ukáže, ako sa budú firmy či politické strany naozaj trestať. Bude to na rozhodnutí sudcov a prokurátorov a dôležitá je efektívna činnosť samotných vyšetrovateľov,“ povedal Cádra na seminári o trestnej zodpovednosti právnických osôb, organizovanom firmou Surveilligence. Novela by sa podľa jeho slov mala prejaviť v praxi najskôr o štyri roky.
„Zámerom je trestať najmä právnické osoby, ktoré vznikli za účelom trestnej činnosti. Na druhej strane aj etablované firmy na trhu, ktorým sa príde na nejaké porušenie zákona, budú potrestané už len tým, že sa ich trestnoprávna činnosť bude prejednávať na súde,“ dodal Cádra.
Aktuálne je však podľa jeho slov problémom funkčné zaisťovanie majetku. To sa totiž viaže na odsudzujúci rozsudok súdu. Kým ho súdy vydajú, už nie je čo zaistiť, pretože firma založená na trestnú činnosť už neexistuje.
Podnikateľ za mreže až na 12 rokov
Novela zákona jasne definuje, od akej sumy je krátenie daní priestupkom a kedy sa to už stáva trestným činom. Škoda spôsobená nezákonným konaním v oblasti daní do výšky 266 eur, respektíve do výšky 2 660 eur vrátane sa nepovažuje za trestný čin, ale za priestupok.
Pri dokázaní trestného činu, v závislosti od druhu trestného činu a výšky škody, môže byť hranica odňatia slobody do výšky 12 rokov. Návrh zákona upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti firmy na jej právnych zástupcov.
Konateľ firmy si nebude môcť založiť novú spoločnosť, aby mohol pokračovať ďalšej v trestnej činnosti. Počas súdneho procesu firmu nebude môcť dať ani do likvidácie, aby ju nebolo možné postihnúť.
„Pevne verím, že tento zákon nebude nástrojom zneužívaným v konkurenčnom boji medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak, bude viesť k sankcionovaniu právnických osôb, ktoré doteraz zneužívali neexistenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb,“ povedala Erika Bodáková, advokátka spoločnosti Accace Legal.
V Česku zákon funguje naplno
Priama trestnoprávna zodpovednosť firiem platí v susednej Českej republike od roku 2012. Odvtedy bolo 80 firiem trestne stíhaných. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Súdy z toho vyniesli osem právoplatných rozsudkov, len v piatich prípadoch bola firma potrestaná pokutou za niekoľko desiatok tisíc českých korún, vo dvoch potom spoločnosti museli na vlastné náklady zverejniť rozsudok v médiách.
Najnovšie český súd rozhodol, že istá firma musí ukončiť svoju činnosť a štát do nej pošle likvidátora. Spoločnosť doplatila na to, že nepodávala daňové priznania a neodvádzala DPH. Štát pripravila o necelý milión českých korún, čo je v prepočte približne 36-tisíc eur. Konatelia firmy dostali 18-mesačný, respektíve 30-mesačný podmienečný trest. Verdikt už potvrdil Krajský súd v Prahe. Proti rozsudku už nie je možné sa odvolať.
Cádra tvrdí, že odstrašujúce to môže byť pre ostatné firmy v prípade, keď sa pred slovenský či český súd dostane prípad niektorej veľkej a známej spoločnosti. Aktuálne je v Česku stíhaná veľká stavebná spoločnosti či štátna pošta, no ich sa súdne zrušenie týkať prakticky nemôže. Zákon totiž hovorí, že zrušením môžu byť potrestané len firmy, ktorých aktivity spočívali úplne alebo prevažne v páchaní trestnej činnosti. Môžu však byť potrestané vysokou pokutou alebo zákazom účasti na verejných súťažiach. Zákon v Česku umožňuje trestať zákazom činnosti až na 20 rokov. Nemôže však trestať za činy, ku ktorým došlo predtým, ako zákon nadobudol platnosť.
Najväčšie podvody robí manažment
Po zavedení tohto zákona na Slovensku bude platiť, že firme hrozí zánik či peňažná pokuta aj v prípade, ak priestupok urobí zamestnanec firmy. Dnes je možné postihovať firmu zhrabaním majetku či peňažnou pokutou iba v prípade, ak sa preukáže, že trestný čin robilo jej vedenie. Trestne stíhaná je len fyzická osoba, ktorá zákon porušila. Možnosť udeliť trest firme súdy doteraz nevyužili.
„Z prieskumov vyplýva, že celosvetovo najviac podvodov robia zamestnanci, až 41 percent z celkového počtu. No ak sa pozrieme na finančné škody podľa pozície, tak vedie vlastník a vedenie,“ povedal Ján Lalka, zakladateľ česko-slovenskej forenznej agentúry Surveilligence.
Odvoláva sa na prieskumy spoločnosti Association of Certified Fraud Examiners, ktorá v poslednom celosvetovom prieskume z roku 2012 vyčíslila, že celkovo urobilo vedenie a vlastníci firmy podvody spolu vo výške takmer pol miliardy eur, na ktoré im súdy prišli. Zamestnanci spáchali podvody vo výške viac ako 40-tisíc eur. V prípade zamestnancov ide podľa neho často o konanie z nedbanlivosti, pričom pri vedení a majiteľoch ide o premyslenú činnosť, najmä čo sa týka napríklad krátenia a neodvádzania dane. Zákon o pravej trestnoprávnej zodpovednosti by sa mal dostať na rokovanie vlády už v máji, neskôr aj na schvaľovanie do parlamentu.
Rezort spravodlivosti tiež pripravuje zákon, ktorým sa vytvorí register osôb diskvalifikovaných na členov štatutárneho orgánu v spoločnosti. Ide o boj proti neplatičom a druhotnej platobnej neschopnosti, čo je v biznise jeden z kľúčových problémov. Po zmene zákona by sa nemalo stávať, že niekto zanechá jednu spoločnosť v dlhoch a ďalej podniká s čistou novozaloženou spoločnosťou.