Uviedol to podľa agentúry Interfax námestník ruského ministra hospodárskeho rozvoja Andrej Klepač.
Ruská centrálna banka v piatok zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 7,5 percenta z predchádzajúcich siedmich percent. Uviedla, že tak reaguje na stúpajúce inflačné riziká. Podľa Klepača však tento krok skôr než k zníženiu inflácie povedie k spomaleniu hospodárskeho rastu.
Ruská ekonomika sa v poslednej dobe potýka s negatívnymi dôsledkami napätia medzi Moskvou a západnými krajinami, ktoré je dôsledkom postupu Ruska voči Ukrajine. Ruský rubeľ v dôsledku ukrajinskej krízy od začiatku tohto roka oslabil k doláru zhruba o deväť percent, čo tlačí nahor spotrebiteľské ceny.
Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinovej v sobotu podľa agentúry Reuters upozornila, že kurz rubľa by sa teraz mal stabilizovať a dokonca by mohol stúpnuť, ak ho nezasiahnu ďalšie vonkajšie šoky. Dodala, že kým nebudú výkyvy domácej meny ohrozovať finančnú stabilitu, ponechá centrálna banka tvorbu kurzu v rukách trhu. „Ak však nastane ohrozenie finančnej stability, bude sa (centrálna banka) angažovať,“ vyhlásila.
Západné krajiny pre postup Moskvy voči Ukrajine uvalili sankcie na vybraných ruských predstaviteľov a pohrozili aj hospodárskymi sankciami voči Rusku. Napätie medzi Moskvou a Západom viedlo k citeľnému odlivu kapitálu z Ruska. Centrálna banka už začiatkom marca prekvapila finančné trhy výrazným zvýšením kľúčovej úrokovej sadzby na sedem percent z predchádzajúcich 5,5 percenta.
Nabiullinová začiatkom apríla predpovedala, že tempo rastu ruskej ekonomiky v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou klesne pod jedno percento. Svetová banka nedávno varovala, že ruská ekonomika by tento rok mohla v dôsledku ukrajinskej krízy klesnúť až o 1,8 percenta.