Ide o trest za diaľničný kartel z roku 2005. Verdikt o karteli koncom minulého roka potvrdil Najvyšší súd a teraz Úrad pre verejné obstarávania povedal diaľničiarom, ako majú postupovať.
Spoločnosti boli úspešné v nedávnych súťažiach, v ktorých tak zrejme dostanú šancu iné firmy. Ide o budúci tunel Višňové na diaľnici D1 pri Žiline, severozápadný obchvat Žiliny ako súčasť kysuckej D3 a rýchlocestu R2 pri Zvolene. Ak firmy neuspejú v odvolaniach a dané tri projekty budú pridelené druhým v poradí, projekty financované z eurofondov sa predražia spolu o 146 miliónov eur. Zároveň sa už rok meškajúca výstavba diaľnic ešte viac oneskorí. Vylúčenie firiem môže mať dosah aj na celý stavebný sektor. Napríklad Doprastav nedávno už požiadal súd o reštrukturalizáciu a v rámci ozdravovania je zrejmé, že časť dlhov firma nesplatí.
Strabag, Skanska a Doprastav podali nedávno voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil kartel, sťažnosť na Ústavný súd SR.
Odpoveď diaľničiarom, ako majú po potvrdení kartelu postupovať, dal Úrad pre verejné obstarávanie. „Verejného obstarávania sa môže zúčastniť len subjekt spĺňajúci podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia. Možno teda dospieť k záveru, že ak počas prebiehajúceho procesu verejného obstarávania, to je v čase pred uzavretím zmluvy, získa verejný obstarávateľ informácie o možnej strate osobnej spôsobilosti uchádzača, úrad odporúča opätovne preskúmať podmienky účasti v súlade s princípmi verejného obstarávania, bez ohľadu na to, kedy bolo verejne obstarávanie vyhlásené,“ povedal pre Pravdu hovorca Úradu pre verejné obstarávanie Ján Mažgút. Diaľničiari sa úradu pýtali na to, či firmy, ktoré sa v roku 2005 počas druhej Dzurindovej vlády dohodli na cenových ponukách za diaľničný úsek D1 Mengusovce – Jánovce, môžu zostať naďalej v terajších súťažiach.
Tým, že Najvyšší súd potvrdil domnienku Protimonopolného úradu o kartelovej dohode medzi šiestimi stavebnými firmami, stavbári prišli o takzvanú osobnú spôsobilosť vo verejnej súťaži.
V prípade 13,5-kilometrovej diaľnice D1 od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu s najdlhším slovenským tunelom Višňové môže výstavbu odštartovať firma Dúha spoločne s talianskym špičkovým partnerom Impregilo S.p.A., ktorý napríklad získal vlani zákazku na vybudovanie metra v Rijáde za šesť miliárd eur. Skanska so Strabagom chceli spomínanú diaľnicu postaviť najlacnejšie, za 338 miliónov eur. Doprastav bol v súťaži druhý a ponúkol cenu 383 miliónov eur. Tretia Dúha s Impregilom S.p.A. nacenili stavebné práce na 409 miliónov eur.
Severozápadný diaľničný obchvat D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno v dĺžke 4 kilometre by mal byť poväčšine mostom ponad Hričovskú priehradu a súčasťou stavby bude aj dvojkilometrový tunel Považský Chlmec. Aj túto stavbu mala mať pod palcom Skanska, dostať za ňu mohla 190 miliónov eur. Za Skanskou skončila Eurovia a tretie v poradí je konzorcium firiem Doprastav, Váhostav a Strabag. Obchvat tak zrejme postaví Eurovia za 254 miliónov eur.
Osemkilometrová rýchlostná cesta R2 od Zvolena po Pstrušu mala byť takisto postavená v réžii Skansky za 88 miliónov eur. Po vylúčení stavebnej firmy tak rýchlocestu môžu diaľničiari priklepnúť Chemkostavu so španielskou Corsan-Corviam Constructión, ktorí ako druhí v poradí ponúkli cenu 98,8 milióna eur.
Z kartelovej dohody boli usvedčení Doprastav, Skanska DS, Strabag, Inžinierske stavby, Betamont a MotaEngil. Spoločne musia zaplatiť aj pokutu 45 miliónov eur. O tvrdom treste pre tieto stavebné firmy bol presvedčený aj minister dopravy Ján Počiatek. „Myslíme si, že za kartelovú dohodu šiestich firiem by mal nasledovať prísny trest, pretože ide o flagrantné porušenie pravidiel verejného obstarávania,“ povedal Martin Kóňa, ministrov hovorca. Definitívne oficiálne usmernenie pre štát, ako naložiť s kartelovou dohodou medzi firmami, príde po skončení správneho konania v tejto veci, ktoré sa začalo 11. apríla tohto roku.