Ukrajina totiž patrí k najväčším exportérom pšenice na svete. Pod rast ceny pšenice sa podpisuje aj mrazivé počasie v USA a sucho na územiach niektorých významných producentov tejto komodity, napríklad v Brazílii.
„Pšenica zareagovala na ukrajinský konflikt najcitlivejšie a od začiatku roka zdražela na svetových komoditných trhoch o 12 percent. Už sa objavujú predpovede, že export z tejto krajiny by mohol poklesnúť až o desať percent,“ hovorí analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Prípadné zdraženie chleba by Slováci mali pocítiť na svojich peňaženkách až v druhej polovici tohto roka.
„Na cene pečiva v obchodoch by sa zdraženie pšenice v posledných týždňoch nemalo zatiaľ prejaviť. V minulom roku pšenica značne zlacnela a pekárne toto zlacnenie ešte nepremietli v plnej miere do svojich produktov. Ceny v obchodoch by preto mali v najbližšom štvrťroku stagnovať,“ myslí si Tomčiak.
Ukrajina aktuálne produkuje 22 miliónov z globálnych 712 miliónov ton pšenice, čo predstavuje zhruba tri percentná z celosvetovej produkcie. „Ale exportuje takmer polovicu, teda 10 miliónov ton zo svojej produkcie. Pokles exportu z Ukrajiny by mal dosah predovšetkým na európske krajiny, ktoré by narýchlo museli pšenicu nakupovať inde za menej výhodných podmienok. Doprava niečo stojí, a z Ukrajiny je to na Slovensko po železnici bližšie ako zo zámoria po vode,“ doplnil Tomčiak.
Rusko zase produkuje 52 miliónov ton, a jeho export predstavuje 18 miliónov ton pšenice.
Zdražie preprava?
Ceny chleba môžu narásť aj z dôvodu zvýšenia cien ropy. Potraviny je totiž potrebné aj prepraviť. „Dolárová cena ropy Brent sa už od vlaňajšieho septembra pohybuje v širokom pásme 103–113 dolárov za barel. Na strane jej rastu ju opakovane podporujú signály o zostrovaní geopolitického napätia, no na druhej strane negatívne na vývoj cien ropy pôsobia obavy zo spomalenia globálneho hospodárskeho rastu. Pomer medzi týmito protichodnými faktormi bude vývoj cien ropy ovplyvňovať aj v najbližšej budúcnosti,“ povedal analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Vyššie ceny ropy môžeme pocítiť aj na pumpách či na účtoch za energie. „Všetko závisí od toho, či budú ohrozené dodávky z Ruska do EÚ. Ak by došlo k ich výpadkom, tak ceny benzínu a energií budú rásť,“ tvrdí Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu.
Zo situácie ťaží nórsky producent ropy Statoil. „V minulom roku pokrylo Nórsko približne 23 percent európskej spotreby, Rusko pokrylo 27 percent. Nórsko má určitú kapacitu zvýšiť vývoz, i keď z krátkodobého hľadiska nedokáže celkom nahradiť ruský export. Export z Nórska organizuje predovšetkým spoločnosť Statoil. Cena jej akcií sa vyšplhala v tomto roku už o desať percent, na šesťročné maximum,“ povedal Tomčiak.
Eskalácia krízy najviac nahráva americkému doláru, ktorý je stále považovaný za najbezpečnejšiu menu sveta. „Euro oproti doláru by nemalo výrazne posilňovať. Naopak, pokiaľ porovnávame euro a ukrajinskú hrivnu, tak jednotná európska mena bude i naďalej naberať na sile,“ vysvetľuje Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu investičnej spoločnosti BBI Invest.
Kríza vyšvihla nahor aj cenu zlata
Cena zlata aj pre ukrajinskú krízu od začiatku tohto roka vzrástla o 11 percent. Opätovná eskalácia ukrajinskej krízy totiž spôsobila, že investori hľadajú možnosti, ako uchrániť svoje investície pred znehodnotením a jednou z istých možností je práve zlato. Cena unce zlata (31,1 gramu zlata, pozn. red.) sa aktuálne pohybuje na úrovni asi 1 330 dolárov, čo je zhruba 958 eur. Odborníci tvrdia, že s ďalšou eskaláciou krízy na Ukrajine prepadnú akciové a dlhopisové trhy, čo bude znamenať ďalšie posilňovanie zlata. Kľúčová psychologická hranica je pritom okolo 1 500–1 520 dolárov za uncu (zhruba 1099 eura za uncu, pozn. red.).
Aktuálne cena zlata stúpa aj z dôvodu obmedzenia pumpovania peňazí do americkej ekonomiky. Americký Federálny rezervný fond (Fed) totiž ohlásil zníženie nákupu amerických štátnych dlhopisov zo 75 miliárd dolárov na 65 miliárd dolárov mesačne. „Výraznejšie zdraženie zlata by mohlo nastať až pri oficiálnom vyhlásení vojnového stavu medzi Ruskom a Ukrajinou,“ komentuje Tomčiak.
Podľa analytikov je však pri možnom vojnovom konflikte výhodnejšie investovať do striebra, ktoré je lepším platidlom. Zlato sa v bežnom platobnom styku totiž viac falšuje. Michal Valentík, hlavný investičný stratég spoločnosti Generali PPF Invest, však upozorňuje, že ukrajinská kríza má na cenu zlata len krátkodobý efekt.
„Dlhodobo cena zlata závisí predovšetkým na dopyte po fyzickom a investičnom zlate. Dopyt po investičnom zlate je z veľkej časti podmienený vývojom výnosov bezrizikových dlhopisov a na vývoji peňažnej zásoby,“ doplnil Valentík. Spojené štáty americké boli vlani z pohľadu dopytu po zlate svetovou trojkou, Nemecko šestkou.
Záujem o zlato ako rezervnú menu majú aj samotné centrálne banky vo svete, ktoré sú už tretí rok po sebe čistými nákupcami zlata. To znamená, že nakúpia viac, ako predajú. Lídrom nákupov medzi centrálnymi bankami je Ruská národná banka. Slovenská národná banka ich má vo svojich rezervách milión uncí, teda necelých 32 ton. To je asi 255-krát menej ako objem zlata v držbe USA. Práve Spojené štáty americké majú najväčšie oficiálne zlaté rezervy na svete, a to až 8 134 ton.