Malo by sa tak obmedziť skupovanie pôdy cudzincami po tom, čo 1. mája uplynie desaťročné moratórium na nákup poľnohospodárskych pozemkov. Zahraniční farmári síce do konca tohto mesiaca oficiálne pôdu na Slovensku kupovať nemôžu, ale zákaz poľahky celé roky obchádzali nákupom cez slovenských sprostredkovateľov.
"Obsahom pripravovaného zákona je regulovať obchod s poľnohospodárskou pôdou, a to tak, aby nedochádzalo k špekulatívnym predajom,“ povedal pre Pravdu hovorca ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala. Zákon má zabezpečiť to, aby nadobúdateľmi poľnohospodárskej pôdy boli osoby, ktoré podnikajú či pracujú v poľnohospodárstve. To má byť záruka, že pôda bude slúžiť na produkciu potravín.
V návrhu zákona nie je ustanovená podmienka prednostnej ponuky tomu, kto pôdu obhospodaruje. Hovorca rezortu informoval, že zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku by mal byť predložený na rokovanie vlády do konca apríla. Do parlamentu by sa mal zákon dostať na májovú schôdzu.
Časť opozície kritizuje, že ministerstvo pôdohospodárstva nechráni domácu pôdu hneď, ako 1. mája uplynie moratórium na zákaz kupovania slovenskej pôdy cudzincami. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek v reakcii uviedol, že mal zákon pripravený už v decembri minulého roku. Zdržali ho však zásadné pripomienky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ako aj ďalších rezortov a zainteresovaných inštitúcií.
„Keď chceme, aby zákon prešiel a splnil očakávania, museli sme hľadať rozumné kompromisy,“ povedal Jahnátek, podľa ktorého by mal zákon pri štandardnom procese vstúpiť do platnosti od septembra. Urýchliť jeho prijatie by mohlo skrátené legislatívne konanie. Práve to by mohlo skrátiť právne vákuum, ktoré vzniká od prvého mája. To znamená, že do prijatia spomínaného zákona bude riziko nákupov pôdy cudzincami.
„Neboli sme jediní, čo mali pripomienky, v pôvodnej podobe bol návrh zákona komplikovaný,“ reagoval na ministra Jahnátka hovorca SPPK Stanislav Nemec. Povedal ďalej, že všetci v parlamente vedeli, aké je deravé moratórium na nákup pôdy cudzincami. Tí diery v zákone využili a nakúpili podľa odhadov samosprávy niekoľko desiatok tisíc hektárov. „Isteže potrebujeme zákon, ale tí, čo sa ho tak dožadujú, mohli tak urobiť už za Radičovej vlády,“ povedal hovorca SPPK Stanislav Nemec.
Moratórium bolo deravé
Pôda na Slovensku je pre cudzincov lákavá, keďže aj po desiatich rokoch od vstupu do Európskej únie je dvoj- až štvornásobne lacnejšia ako v starých členských krajinách EÚ. Práve preto na sprísnenie pravidiel obchodovania s pôdou naliehajú poľnohospodári.
Podľa odhadu Jaromíra Matouška z UniCreditBank je vo vlastníctve podnikov so zahraničnou kapitálovou účasťou okolo 40-tisíc hektárov pôdy, bývalý šéf roľníckej samosprávy Ivan Oravec však predpokladá, že cudzinci nakúpili oveľa viac pôdy – dovedna by to mohlo byť až okolo 100-tisíc hektárov, čo je zhruba 5 percent z celkovej výmery využitej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku (1,93 milióna hektárov).
Nákup pôdy umožňoval devízový zákon. Pôdu tak mohli nakupovať slovenské poľnohospodárske podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou, ale tiež cudzinci, ktorí žili na Slovensku dlhšie ako tri roky. Nehovoriac o tom, že cudzozemci nakupovali pôdu aj cez nastrčené osoby.
"Slovensko urýchlene potrebuje zákon upravujúci spôsob predaja pôdy. Majú ho nielen Maďari, Poliaci, ale aj Francúzi, ktorí skúmajú odbornú spôsobilosť ľudí uchádzajúcich sa o kúpu poľnohospodárskej pôdy. Práve to hovorí o tom, aký význam pripisujú zachovaniu produkčného potenciálu svojej krajiny,“ povedal Stanislav Nemec z agrárnej komory. Dodal, že ak to Slovensko myslí s potravinovou sebestačnosťou vážne, potom je dôležité, aby pôdu vlastnili slovenské poľnohospodárske podniky a nie zahraničné.
"Ak vláda neprijme regulačné opatrenia, aké bežne uplatňujú aj staré členské krajiny Európskej únie, potom sa môže stať, že zakrátko slovenským poľnohospodárom vykúpia pôdu bohatší zahraniční investori,“ upozorňuje Ivan Oravec. Podľa jeho poznatkov pôdu nakupujú nielen podnikatelia zo západnej Európy, ale aj z Ruska, dokonca sa objavujú záujemcovia o pôdu až z Číny alebo arabských krajín.
Pozemky dobre zúročujú peniaze
Najpríťažlivejšie sú produkčné poľnohospodárske oblasti na juhozápade Slovenska, ale záujem je aj o pôdu v Liptove a v iných atraktívnych lokalitách. O pôdu pritom neprejavujú záujem len cudzinci, ale aj domáce finančné skupiny či jednotlivci. Investícia do pôdy sa počas svetovej hospodárskej krízy ukázala oveľa výnosnejšia ako vklady do cenných papierov. A aj v čase dlhovej krízy v eurozóne bola pôda lepšou investíciou ako mať bohatstvo v mene s neistým osudom.
"Peniaze vložené do pôdy sa zhodnocujú lepšie, ako keď ich ľudia uložia do banky,“ hovorí predseda PD Jur nad Hronom Ladislav Kazlov. "Ročné výnosy z vkladov v banke nedosahujú ani jedno percento, ak však kúpite pôdu, pri bežnom nájomnom za jeden hektár 130 až 140 eur dosiahne majiteľ ročný výnos štyri percentá, a to mu dnes nezaručí žiadna banka,“ vraví Ladislav Kazlov. Aj preto je podľa neho zvýšený záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy.
Pôdy sa zmocňujú špekulanti, veľkí developeri, ktorí potom hľadajú spôsoby, ako poľnohospodárske pozemky premeniť na stavebné, aby následným rozpredajom na nich zarobili ešte viac. Na tento jav poukazuje hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Podľa samosprávy je najvyšší čas prijať zákon, ktorý stanoví v obchode s pôdou jasné pravidlá.
"Často počúvame, že cudzinci pôdu zo Slovenska nevyvezú. To je síce pravda, ale v rámci voľného trhu môžu z krajiny vyviezť všetko, čo na pôde dorobili,“ podotkol Stanislav Nemec. Dodal, že pôda je fundament, na ktorom stojí celé potravinové hospodárstvo, nehovoriac o tom, že vlastníctvo pôdy je tiež dôležitým identifikačným znakom obyvateľstva k vlastnej krajine.