Rezort spravodlivosti preto pripravuje zákon, ktorým sa sprísnia podmienky pri konkurze a reštrukturalizácii, no vytvorí sa napríklad aj register osôb diskvalifikovaných na členov štatutárneho orgánu v spoločnosti. Zákon sa do pripomienkového konania dostane už koncom júna tohto roka.
„Účelom predloženého zákona bude najmä zriadenie registra osôb diskvalifikovaných ako členov štatutárnych a dozorných orgánov obchodných spoločností alebo družstiev, čiastočné prepracovanie fiduciárnych povinností (povinnosť lojality štatutára voči firme, pozn. red.) členov štatutárnych orgánov obchodných spoločností, sprísnenie podmienok v zákone o konkurze a reštrukturalizácii a vytvorenie právneho základu pre rozlíšenie dvoch typov s. r. o. – s povinným základným imaním presahujúcim určitú sumu a so základným imaním jedno euro,“ vymenovala Alexandra Donevová, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.
Problémy s platobnou morálkou hlásia predovšetkým menšie stavebné firmy, ktoré na Slovensku budujú cesty a železnice, no počet firiem neschopných splácať faktúry rastie aj v ďalších sektoroch, dokonca vo viacerých štátoch strednej a východnej Európy. Takmer pre všetky krajiny z tohto regiónu – s výnimkou Maďarska, platí, že sa počet insolvencií vlani zvýšil v priemere o deväť percent. Najvyšší nárast insolvencií, až o 39 percent, zaznamenalo Bulharsko.
„Slovensko pritom spolu s Českom patria popri Bulharsku do prvej trojky najvyššieho prírastku insolvencií v regióne,“ vraví Grzegorz Sielewicz, hlavný ekonóm spoločnosti Coface, ktorá skúmala insolventnosť firiem počas minulého roka. Z našich 540–tisíc spoločností malo podľa Coface problém s platobnou morálkou 507 z nich a z toho 394 sa dostalo do bankrotu.
Potopiť firmu a mať druhú nebude možné
Napríklad šéfovia stavebných firiem hovoria, že stav je už taký náročný, že stavby stopnú a problémy s nezaplatenými faktúrami budú riešiť súdne. Problematika oneskorených platieb a s tým súvisiacich otázok nastavenia právnej úpravy je podľa Donevovej stále predmetom analýz ministerstva spravodlivosti, keďže oneskorené platby sú spôsobilé významne narušiť hospodárske prostredie a poškodiť sektor malého a stredného podnikania.
„V minulom roku vstúpila do účinnosti právna úprava, ktorá má ambíciu potlačiť tento fenomén z jednej perspektívy. Išlo o novelu Obchodného zákonníka, ktorá transponovala smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, a ktorá novým spôsobom nastavovala maximálne lehoty splatnosti faktúr a sankcie za omeškanie. Novela Obchodného zákonníka, ktorá je pripravovaná v súčasnosti, má ambíciu zaoberať sa fenoménom neplatenia faktúr včas z inej perspektívy. Na jednej strane by sme chceli uľahčiť vznik podnikania znížením požiadavky na vytváranie základného imania, na druhej strane by sme sa radi zaoberali fenoménom hroziaceho úpadku obchodnejspoločnosti,“ rozpráva Donevová.
Podľa nej nie je v poriadku, ak podnikanie prebieha najmä na podnikateľské riziko veriteľov, teda zamestnancov a živnostníkov, a nie samotných spoločníkov, ktorí si spoločnosť založili a ovládajú jej fungovanie.
„Chceli by sme aj sprísniť pravidlá zodpovednosti členov štatutárneho orgánu dlžníka za neriešenie úpadku včas, či už majetkovými postihmi, ktoré voči týmto osobám bude možné uplatniť, alebo aj ich diskvalifi káciou z členstva v riadiacich a dozorných orgánoch vo všetkých obchodných spoločnostiach. Nemalo by sa teda stávať, že niekto zanechá jednu spoločnosť v dlhoch a ďalej podniká s čistou novozaloženou spoločnosťou,“ dodáva Donevová.
Poslanci chcú neplatičov vylúčiť zo súťaží
K ochrane menších firiem chcú prispieť aj poslanci parlamentu. Na májovú schôdzu chcú totiž predložiť návrh zákona, ktorý by chránil subdodávateľov. Ak subdodávateľ nedostane zaplatené za práce do mesiaca od splatnosti faktúry, oznámi to priamo obstarávateľovi. V prípade, že do troch mesiacov nedôjde k náprave, obstarávateľ zablokuje zhotoviteľovi ďalšie platby, ktoré mu pravidelne posiela. Ak ani po tomto kroku nemá subdodávateľ zaplatené faktúry, s faktom sa oboznámi Úrad pre verejné obstarávanie. Takáto firma by mala prestať spĺňať podmienky pre účasť v tendroch. Zákon predkladajú poslanci Ján Figeľ a Ján Hudacký (obidvaja KDH) a podporiť ho plánuje aj Ján Podmanický (Smer).
„Tento návrh zákona nerieši množstvo problémov a v prípade jeho prijatia by živnostníkom v problémoch nielenže nepomohol, ale zakladal by množstvo ďalších problémov. Prijatie tohto zákona v podobe, v akej ho pripravili opoziční poslanci, by spôsobilo na trhu chaos a navyše by znamenalo riziko množstva súdnych sporov,“ tvrdí Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy. Podľa neho problém vyrieši komplexný návrh práve z dielne rezortu spravodlivosti. Stavbári však žiadajú ešte viac, napríklad aby splatnosť faktúr bola 14 dní a jej nezaplatenie trestným činom. Za zmeny už lobujú v parlamente.