Ruská invázia na východnú Ukrajinu by mala vážne makroekonomické vplyvy, destabilizovala by banky a brzdila výrobu. Povedal to podľa agentúry Reuters guvernér ukrajinskej centrálnej banky Stepan Kubiv počas rokovania Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone.
Množstvo z najväčších ukrajinských podnikov sa nachádza na východe krajiny, pričom sú tam aj poľnohospodárske centrá. V tejto oblasti však rozmiestnili svoje vojská proruskí separatisti, ktorí okupujú vládne budovy.
"Hlavné riziká (pre ekonomiku) majú politicko-okupačný charakter,“ povedal Kubiv. "Pretože ak po Kryme budú nasledovať Lugansk, Slaviansk, Doneck, Charkov a ďalšie malé mestá, potom už okamžite hovoríme o významnom množstve likvidity,“ doplnil.
K sporu s Ruskom ohľadom plynu pri stretnutí s novinármi v nedeľu v USA uviedol, že Kyjev zaplatí Rusku 386 dolárov za tisíc metrov kubických, čo podľa neho bola predchádzajúca znížená cena. To je menej, než požaduje Moskva. Kubiv uviedol, že Ukrajina zaplatí všetky svoje dlhy.
Ruský koncern Gazprom nedávno zvýšil Ukrajincom cenu plynu na 485 dolárov za tisíc metrov kubických. Rusko, ktoré minulý mesiac anektovalo Krym, zrušilo Kyjevu všetky predchádzajúce zľavy a tiež tvrdí, že Ukrajinci za plyn dlhujú 2,2 miliardy dolárov.
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz potom prestala platiť za dodávky plynu a táto situácia má podľa jej vedenia trvať dovtedy, kým rokovania o cene ruského plynu nedospejú k záveru (viac si prečítajte v článku Šéf ukrajinského Naftogazu: Kým rokujeme, neplatíme).
Rusko po páde prezidenta Viktora Janukovyča a nástupe novej vlády v Kyjeve skokovo zvýšilo cenu plynu, keď začiatkom apríla najprv zrušilo zľavu dojednanú v roku 2010 výmenou za predĺženie prenájmu Sevastopoľskej základne na Kryme. Potom Moskva zrušila bezcolný vývoz plynu na Ukrajinu, ktorý Kyjevu priznala, keď odvolal podpis pod zmluvou o pridružení k Európskej únii.