Kabinet si nastavil zrkadlo v dokumente nazvanom Národný program reforiem, ktorý stanovuje ciele do roku 2020. Slovensko podľa nich stále za vyspelejšími krajinami EÚ výrazne zaostáva vo vzdelávaní, v zamestnanosti, stave podnikateľského prostredia, vo vymožiteľnosti práva či v zdravotnom stave obyvateľstva.
Analýza ukázala, že Slovensko napríklad na rozdiel od susedných krajín stále nevie zvýšiť efektívnosť v zdravotníctve. „V súčasnosti by sa pri efektívnejšom využívaní zdrojov mohlo obyvateľstvo Slovenskej republiky pri nezmenenej výške výdavkov dožívať až o dva roky dlhšie,“ poukazuje dokument. V súčasnosti priemerný Slovák prežije 53 rokov zdravého života, pričom tento údaj zohľadňuje úmrtnosť aj chorobnosť. Cieľom je údaj do roku 2020 zvýšiť na 60 rokov. V EÚ je to už teraz 62 rokov. Riešenie vláda vidí vo väčšej kontrole využívania zdrojov a v zastavení zadlžovania nemocníc.
Vláda sa zatiaľ tiež nedarí znižovať počty ľudí, ktorí sedia doma bez práce viac ako jeden rok. Výraznejší pokrok neurobila vláda ani v riešení korupcie, prepadla sa aj v medzinárodnom hodnotení krajín v podmienkach na podnikanie.
Veľa ľudí dlhodobo bez práce
Najväčším problémom je však pre krajinu práve dlhodobá nezamestnanosť, ktorá za vlaňajšok bola na úrovni 9,5 percenta spomedzi aktívneho obyvateľstva staršieho ako 15 rokov, pričom oproti predošlému roku sa mierne zvýšila. V Národnom programe reforiem za rok 2014, ktorý nedávno vláda dala do pripomienkového konania, pritom má v tomto prípade veľmi ambiciózny plán. Do roku 2020 by sa ukazovateľ mal znížiť na tri percentá. Celkovo za vlaňajšok pracovalo podľa Štatistického úradu o 17-tisíc ľudí menej ako rok predtým. Vláda prijala viacero opatrení, ktoré majú naštartovať trh práce, no zatiaľ sa ich účinok nestihol v plnej miere prejaviť. Trh práce priamo súvisí so školstvom, pričom v tejto oblasti je vidieť len mierny pokrok. V porovnaní s našimi susedmi sme dopadli horšie v testovaní žiakov základných škôl.
Za najúspešnejšiu oblasť možno považovať boj s daňovými únikmi. Vláda prijala 50 opatrení, pričom v tomto roku zaviedla jedno z najzásadnejších, a to kontrolný výkaz DPH. Daňovú medzeru DPH, definovanú ako rozdiel medzi teoretickým a skutočným výberom DPH, sa podarilo vlani zmenšiť o 10 percent. Podľa aktuálneho odhadu samotné zlepšenie úspešnosti výberu medzi rokmi 2012 a 2013 zvýšilo výber DPH o 289 miliónov eur.
Pochybnosti o reforme ESO
Poľavovanie v plnení plánov vidieť na strane reorganizácie verejnej správy. Reforma, ktorá je inak nazývaná aj ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka by mala v tomto roku podľa Národného programu reforiem priniesť úsporu vo výške len 5,8 milióna eur. Vlaňajší Národný program reforiem pritom počítal s ušetrením až 173 miliónov eur na chode štátnych inštitúcií. Rezort financií však tvrdí, že ide len o „ilustráciu“ účinnosti opatrení.
Deklaruje dokonca lepšie čísla výnosu pre štátnu kasu oproti prvotným plánom. „Kvantifikácia všetkých úspor z reformy ESO bola predmetom Návrhu rozpočtového plánu na rok 2014, ktorý vláda schválila v októbri 2013. Z toho vyplýva, že úspory na bežných výdavkoch štátu, vynímajúc samosprávy, ktoré vláda neriadi, budú v roku 2014 oproti scenáru nezmenených politík 250 miliónov eur a príjmy z predaja nadbytočného majetku sa zvýšia o 65 miliónov eur,“ odkázal poradca ministra financií Radko Kuruc.
Na ilustráciu, kým v súčasnosti minie priemerný občan na kontakt so štátom za celý život 1 500 eur a 51 dní dovolenky, po dokončení reformy ESO má ušetriť vyše 600 eur a 25 dní dovolenky. „Reforma ESO je už označovaná ako Columbova žena. Všetci o nej rozprávajú, nikto ju nikdy nevidel. Deklarované čísla úspor štát nedosiahne vďaka tejto reforme. Dá sa o tom polemizovať práve preto, že doteraz Kaliňák neukázal verejnosti a médiám analýzu, ako to chce dosiahnuť,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Ako ďalej dodáva, čísla deklarované v rozpočte hovoria o celkových úsporách, na ktorých sa zlučovanie úradov podieľa len minimálne. „Keď sa pozrieme na rozpočet, tak za škrty sa považujú aj vyššie príjmy z dividend od štátnych podnikov, ako aj vyššie poplatky od dozorovaných subjektov,“ doplnil Baláž.
Od októbra minulého roka vďaka reforme zaniklo 74 okresných úradov, ktoré nahradili dovtedajších 50 obvodných úradov. Zaniklo pritom aj 248 miestnych orgánov štátnej správy. „Úspory v roku 2013 zatiaľ neboli kvantifikované,“ povedal Kuruc. Aktuálne Kaliňákov rezort deklaruje, že reforma do roku 2017 prinesie štátu úsporu vo výške 700 miliónov eur.
Zlepšenie biznisu ide pomalšie
Slovensku sa nateraz nedarí napĺňať plány v zlepšovaní podmienok pre podnikateľov. Do roku 2020 si vláda v aktuálnom Národnom programe reforiem stanovila, že postúpi na 15. miesto v rebríčku Doing Business. V rebríčku, ktorý pravidelne zverejňuje Svetová banka, sa však vlani Slovensko prepadlo o päť priečok na 49 miesto. Krajina si pohoršila v šiestich bodoch, pričom najväčší prepad zaznamenala v kategórii zakladanie firiem, a to o 28 priečok na 108. miesto.
Štúdia Doing Business 2014 hodnotí 189 krajín na základe desiatich kritérií, akými sú napríklad podmienky na zakladanie a rušenie firiem, dostupnosť úverov, cezhraničný obchod alebo platenie daní. Slovensko vlani zaznamenalo zlepšenie vo dvoch oblastiach, ktorými sú zahraničný obchod a prístup k elektrickej energii. Štúdia však neskúma všetky aspekty podnikateľského prostredia, ktoré môžu mať dosah na firmy a investorov. Svetová banka napríklad v porovnaní krajín priamo nevyhodnocuje bezpečnostnú situáciu, makroekonomickú stabilitu, korupciu, kvalifikáciu pracovnej sily alebo stabilitu finančných systémov.