SLOVENSKO
Slovensko, ktoré má najväčšie kapacity umožniť spätný tok plynu na Ukrajinu, je podmienečne ochotné vyjsť v ústrety. Šéf diplomacie Miroslav Lajčák oznámi stanovisko vlády vo štvrtok v Kyjeve (predtým nechce hovoriť o podrobnostiach). Krajiny visegrádskej štvorky (Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko) koncom februára vyhlásili, že sú pripravené pomôcť s reverzným tokom. V prípade dohody by takto podľa expertov prúdilo ročne na Ukrajinu 8 – 10 miliárd kubíkov plynu, čo by pokrylo zhruba pätinu jej ročnej spotreby. Agentúra Reuters naznačila, že existuje spor vzhľadom na postavenie meracej stanice na východe Slovenska a plynovodných úprav, čo by malo stáť 20 miliónov eur v kompletnej podobe do 9 mesiacov. Vláde v Kyjeve sa to totiž nepozdáva.
UKRAJINA
Ukrajina sa sťažuje, že Slovensko jej zatiaľ neumožnilo technickú obhliadku plynovodu vo Veľkých Kapušanoch, aby zistila, či je možné spustiť spätný tok aj bez vyššie uvedených finančných nákladov. Veľmi jej záleží, aby mohla odoberať túto energetickú surovinu zo západu, pretože Rusko jej zvýšilo cenu z 268,5 až na 485 amerických dolárov(USD) za tisíc kubických metrov. Pri reverznom toku by ušetrila 100 – 150 USD za uvedený objem. Premiér Arsenij Jaceňuk pritom odhaduje, že Ukrajina by týmto spôsobom kupovala na trasách cez Slovensko, Maďarsko a Poľsko ročne až 20 miliárd kubických metrov (čiže oveľa viac, ako uvádzajú iné zdroje). Petro Porošenko, pravdepodobne budúci prezident, vyzval Nemecko ako jedného z najväčších nákupcov ruského plynu, aby zastavilo odber. Znamenalo by to silný tlak na Moskvu, aby Kyjevu ponúkla prijateľnú cenu.
RUSKO
Rusko označuje Ukrajinu za chorobného neplatiča za plyn. Výška dlhu prerástla už úroveň dvoch miliárd USD. Plynárenský gigant Gazprom tvrdí, že zvýšenie ceny nemožno považovať za ekonomickú zbraň proti novej vláde v Kyjeve. (Štát pritom zvýšil cenu tak, že zaviedol vývozné clo na plyn pre Ukrajinu.) Svoj postup obhajuje tým, že Ukrajina nedodržala záväzok z dohody z decembra 2013, že bude platiť načas. Gazprom, ktorý zjavne v rámci propagandy dokonca spochybňuje technickú spôsobilosť reverzného toku, odmieta túto možnosť. „Dôkladne sa pozrieme na to, či je táto schéma legálna. Naše terminály sú v Európe. Myslím si, že európske spoločnosti, ktoré plánujú dodávať Ukrajine plyn spätným tokom, by mali dvojnásobne zvážiť, či sú také transakcie legálne,“ povedal Alexej Miller, šéf Gazpromu pre televíznu stanicu NTV.
EURÓPSKA KOMISIA
Európska komisia podporuje reverzný tok. Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger sa snaží presvedčiť Slovensko, aby sprístupnilo reverzné dodávky plynu na Ukrajinu. Brusel zároveň plánuje osloviť medzinárodné finančné inštitúcie, aby pomohli pri obnove ukrajinských potrubí. Keďže sú v zlom stave, plyn sa stráca v tranzite. (Ruský plyn vedúci cez ukrajinské územie pokrýva štvrtinu spotreby tejto suroviny v Európskej únii.)
USA
USA držia chrbát prozápadnej vláde v Kyjeve. Preto robia kroky, aby sa plán spätného toku stal skutočnosťou. O americkom záujme svedčí telefonát viceprezidenta Joa Bidena slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Dá sa predpokladať, že z Washingtonu zazneli slová, aby Lajčák počas dôležitých rokovaní v Kyjeve prejavil jednoznačnú ochotu pomôcť susednému štátu. Mimochodom, USA dlhodobo kritizujú EÚ, že nerobí rýchle kroky, aby sa znížila svoju závislosť od plynu a ropy z Ruska. (Američania sú energeticky fakticky nezávislí, sebestační.) Možnosť prepravovať do Európy americký skvapalnený plyn je zatiaľ nereálna, lebo tomu bránia technické nedostatky na oboch brehoch Atlantiku. Navyše existujú obmedzenia na vývoz z USA a aj keby padli, ázijské štáty by boli ochotné platiť viac peňazí ako európske.