Slovensko je v centre sporu veľmocí o plyn

Slovensko sa pri spore o plyn pre Ukrajinu dostalo medzi dva mlynské kamene. Západ chce, aby Slovensko čo najskôr poslalo plyn Ukrajine.

09.04.2014 20:00 , aktualizované: 10.04.2014 07:00
plyn Foto:
Ilustračné foto.
debata (230)

Rusko, naopak, tvrdí, že plyn poslať nemôžeme. Slovenská vláda otočiť tok plynu smerom na Ukrajinu chce, ale hovorí, že je na to potrebných niekoľko mesiacov príprav.

V stredu v záujme zabezpečenia reverzného toku plynu na Ukrajinu premiérovi Robertovi Ficovi zatelefonoval americký viceprezident Joe Biden. Ukrajina potrebuje lacnejší plyn zo Západu po tom, čo jej Rusko takmer zdvojnásobilo ceny plynu. Rozuzlenie plynového sporu je dôležité v súvislosti s májovými prezidentskými voľbami na Ukrajine, ktoré môžu rozhodnúť o ďalšom smerovaní krajiny.

Premiér Fico viceprezidentovi Bidenovi povedal, že Slovensko je ochotné plyn Ukrajine poslať za určitých podmienok. „V otázke takzvaného spätného toku plynu na Ukrajinu premiér potvrdil, že Slovenská republika je pripravená urobiť všetky príslušné kroky za predpokladu, že ukrajinská strana si splní finančné záväzky a dodrží zmluvnú základňu zabezpečujúcu dodávky zemného plynu z Ruska na Slovensko,“ vysvetlilo tlačové oddelenie Úradu vlády (ďalšie informácie v článku Viceprezident USA hovoril s Ficom o energetickej bezpečnosti Ukrajiny).

Slovensko môže ovplyvniť ukrajinskú krízu

Slovensko, ktoré je závislé od dovozu energií z Ruska, tak cez postoj k dodávkam plynu môže ovplyvniť ukrajinskú krízu. Bývalý slovenský veľvyslanec v USA Branislav Lichardus tvrdí, že sme sa ocitli medzi záujmami Západu a Ruska.

„Sme do istej miery hospodársky závislí od postsovietskeho priestoru, teda Ruska či Ukrajiny. Naša geopolitická a ekonomická situácia nás vedie k menej radikálnej politike, ako majú národy vzdialenejšie od hraníc, za ktorými to dnes vrie,“ hovorí Lichardus.

„Za racionálne považujem vyjadrenie staršej generácie nemeckých politikov, ktorí povedali, že sankcie a strašenie sú zbytočne radikálne metódy smerom k Rusku a zatiaľ nič nezmenili,“ pripomína Lichardus. "Je možné, že ruský prezident Vladimir Putin reaguje aj na realitu, že sa mu NATO dostáva prakticky až pred dvere. Pamätám sa, keď sa hovorilo, že ak ide o rozširovanie Severoatlantickej aliancie, jednoducho sa spraví to, čo sa uzná za vhodné, bez ohľadu na postoje Ruska – a Putin sa dal do pohybu. "Veľvyslanec Lichardus reaguje na telefonát viceprezidenta Bidena s tým, že naše stanoviská sú v principiálnom súlade s jeho návrhmi. Ukrajinu je potrebné podporiť.

„Keď americký viceprezident volá slovenskému premiérovi, znamená to, že nie sme naklonení myšlienke, aby sa Ukrajina odpojila od ruského plynu a získavala ho zo Západu. Takto sa správa aj Maďarsko. Telefonát ukazuje, že USA sú znepokojené situáciou,“ myslí si Jaroslav Naď z Central European Policy. "Biden asi cítil, že je potrebné, aby presvedčil slovenskú vládu o nesprávnosti tohto postoja.“

Podľa Naďa má určite slovenský prístup k Ukrajine rôzne ekonomické súvislosti. "Ide napríklad aj o diskusiu o cene ropy a plynu, ktoré máme z Ruska. Takže sme do istej miery medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na druhej strane stále tvrdím, že hodnoty mieru, demokracie a ľudských práv musia byť nadradené ekonomickým záujmom,“ povedal pre Pravdu Naď, bývalý šéf sekcie obrany na slovenskom zastúpení pri NATO.

Lajčák dostal mandát na rokovanie

Slovenská vláda v stredu rozhodla, že dá mandát na rokovania o reverznom toku plynu na Ukrajinu ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ktorý ho bude prezentovať vo štvrtok a v piatok na stretnutiach s predstaviteľmi Ukrajiny v Kyjeve. Po stredajšom rokovaní vlády však šéf slovenskej diplomacie nechcel prezradiť viac. „Dostal som poverenie od vlády rokovať s ukrajinskou stranou. Budem ho však tlmočiť na stretnutí s premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministrom energetiky Jurijom Prodanom,“ vyhlásil Lajčák.

Nie je teda jasné, či Lajčák v Kyjeve oznámi urýchlenie budovania krátkej cezhraničnej prepojky, vďaka ktorej by mohol ruský plyn prúdiť zo Slovenska naspäť na Ukrajinu. Východný sused by tak ušetril približne 150 dolárov na každých tisíc kubíkov.

"Ukrajinskí predstavitelia poukazujú na to, že Gazprom je hlavný problém, čo sa týka skutočného spustenia reverzného toku. Naznačujú, že je to ruská strana, ktorá zabránila slovenským spoločnostiam, aby súhlasili s dodávkami plynu pre Ukrajinu,“ uviedol pre Pravdu Jevgen Vorobjov z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy, ktorý je práve na Ukrajine. "Tvrdia tiež, že slovenská strana nie je ochotná dať súhlas s tým, aby ukrajinskí experti zhodnotili technické možnosti pre reverzný tok plynu. Nemôže dať za toto tvrdenie ruku do ohňa. No vzhľadom na to, že Slovensko je takmer na sto percent závislé od ruského plynu, neprekvapilo by ma, ak by sa ukázalo, že to bola pravda,“ povedal expert.

Ukrajinská agentúra Unian v stredu zverejnila správu, že Ukrajina prestala pumpovať ruský zemný plyn do svojich podzemných zásobníkov. Vláda v Kyjeve tak chce s ruským plynárenským monopolom Gazprom rokovať o návrate k cenovej úrovni 268,50 amerického dolára za tisíc kubíkov plynu z Ruska, čo bola cena platná do prvého apríla. Počas minulého týždňa ju však ruský Gazprom zvýšil na 485 dolárov za rovnaké množstvo, pričom Ukrajinu vyzval, aby v záujme stability dodávok pre Európu zvýšila objem plynu vo svojich zásobníkoch.

Únia vyvíja tlak na Rusko

O cenách plynu rokovala v stredu aj ruská vláda, ktorá mohla dať pokyn Gazpromu, aby tok plynu cez Ukrajinu zastavil, prípadne aby začal požadovať splatenie asi 2,2 miliardového dlhu i platbu za odobratý plyn vopred. Podľa správ ruských tlačových agentúr však zatiaľ takýto verdikt nepadol (viac v článku Gazprom by mohol žiadať peniaze za plyn dopredu, Putin ešte čaká). Ešte v stredu podvečer bola podľa Vahrama Chuguryana, hovorcu slovenskej prepravnej spoločnosti Eustream, preprava na Slovensko v normálnom režime.

Európska únia však začala vyvíjať nátlak aj priamo na Rusko. Britský denník Daily Telegraph totiž informoval, že EÚ zmrazí stavbu plynovodu South Stream. Na projekte sa totiž podľa novín podieľajú aj oligarchovia blízki ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso sa mal vyjadriť, že plynovod South Stream nie je pre úniu priorita a Európa by sa mohla zamerať na možnosť dodávok z Azerbajdžanu cez Taliansko prostredníctvom plánovaného Transjadranského plynovodu. Brusel síce oficiálne účasť na výstavbe plynovodu nezrušil, Barrosove vyjadrenia však potvrdzujú, že projekt je politicky mŕtvy, tvrdí Daily Telegraph.

Pre Slovensko bude v dlhodobejšom horizonte dôležité, ako sa bude ďalej situácia na Ukrajine vyvíjať, keďže je to náš susedný štát. Viacerí experti tvrdia, že napäté vzťahy s Ruskom teraz môžu byť akýmsi budíčkom pre NATO. Hovoril o tom v utorok v Paríži aj generálny tajomník aliancie Anders Fogh Ramussen. Podľa diplomatických zdrojov z NATO súčasný vývoj môže priniesť zmeny, ktoré sa týkajú aj Slovenska. Mal by to byť väčší tlak na zvýšenie obranných rozpočtov či prezbrojenie. Slovensko vydáva na ozbrojené sily jedno percento HDP, záväzok krajín aliancie sú dve percentá. To však spĺňa len niekoľko štátov. V hre môžu byť tiež nové základne NATO v regióne strednej a východnej Európy.

© Autorské práva vyhradené

230 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Rusko #plyn #Ukrajina