Pritom len pár dní predtým poslanci schválili iný zákon z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý má spomínané šikanózne praktiky zastaviť. Dve legislatívne normy schválené takmer v rovnakom čase sa tak dostali do rozporu.
Aj preto rezort hospodárstva so širšími právomocami pre vymáhačov nesúhlasí. Bude teraz na prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, či poslaneckú novelu podpíše, alebo ju vráti do parlamentu na prepracovanie. Kontroverzná úprava, ktorá nahráva vymáhačom dlhov, sa do zákona dostala v poslednej chvíli na návrh poslancov Smeru. Zahlasovali však za ňu aj niektorí opoziční poslanci za SDKÚ, KDH, OĽaNO a tiež nezaradení poslanci, a to údajne v domnení, že išlo o protiúžernícky zákon.
Vymáhači dlhov idú na ľudí niekedy tvrdo. „Vyvolávajú každých pätnásť minút, cez víkend, v noci. Pod takýmto psychickým nátlakom ľudia reagujú skratovo a problém často riešia ďalším úverom od nebankovky a nakoniec prídu o celý svoj majetok,“ opisuje Štefan Dutko zo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Schválená zmena zákona z dielne ministerstva hospodárstva má od júna šikanovanie pri vymáhaní dlhov zastaviť. Rezort presadil, že vymáhači môžu ľuďom len zavolať, aj to len cez pracovné dni do 18. hodiny. Rovnako má od júna platiť aj spomínaná poslanecká novela. Práve touto poslaneckou novelou však dostali výnimku advokáti, súdni exekútori a notári. Tí by tak dlžníkom mohli zavolať, či ich navštíviť hocikedy. Podľa Dutku takéto výnimky nie sú vhodné, keďže nebankovky ich môžu prostredníctvom najatých advokátov zneužiť. Naopak, jeden zo spoluautorov novely, poslanec Smeru Anton Martvoň naznačuje, že advokát by väčšie kompetencie zneužiť nemal. „Naším cieľom bolo ľudí ochrániť pred hrubokrkými vymáhačmi pohľadávok,“ povedal poslanec Anton Martvoň zo Smeru.
Rezort hospodárstva je proti. „Ministerstvo hospodárstva k predmetnej novele dalo pripomienky, ktoré neboli zapracované, a bol to poslanecký návrh,“ reagoval hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Poslanecký návrh oslabuje ochranu ľudí pred vymáhačmi, ako ju presadilo ministerstvo hospodárstva. „Pri vymáhaní dlhov by sa tak oproti súčasnému stavu zmenilo len to, že nebankové subjekty budú viac zamestnávať advokátov, ale samotná ochrana pred vymáhačmi sa zlepší len mierne. Ľuďom viac pomôžu ostatné zmeny sťažujúce podnikanie nebankových spoločností prijaté novelou Občianskeho zákonníka,“ dodal zástupca spotrebiteľov Štefan Dudko. Naráža na zavedenie takzvaného úrokového stropu, zákaz exekúcie nehnuteľnosti pre dlh do výšky dvetisíc eur či definovanie úžery v Občianskom zákonníku. Tieto zmeny majú širokú podporu.
Dudko v prípade vymáhania dlhov upozorňuje na prípady, keď spotrebitelia doplatili na väčšiu voľnosť, ktorú štát nechal napríklad aj exekútorom. „Presadzovanie výnimiek nie je dobré, lebo v praxi vždy nájdete ľudí ochotných ich zneužiť v prospech nebankových subjektov. Napríklad teraz riešime prípad exekútorky, ktorá nechce vymáhať dlh päťsto eur, lebo dlžníčka vlastní hodnotné pozemky a pre nebankovku je výhodné nechať narásť dlh do čo najväčšej výšky,“ opísal Dutko.
Podobne podľa neho v budúcnosti nebude problém najať dostatok advokátov ochotných pokračovať v tvrdom vymáhaní dlhov. V praxi si nebankové subjekty nechcú poškodiť svoje meno, a preto vymáhanie dlhov prenechávajú špecializovaným spoločnostiam.
Spolu so Smerom za väčšie právomoci advokátov, notárov a exekútorov pri vymáhaní dlhov hlasovali aj viacerí poslanci opozície. „Zmenu navrhli poslanci Smeru, ktorí získali dôveru mnohých poslancov svojimi snahami o presadenie protiúžerníckeho zákona a na poslednú chvíľu ju zneužili,“ tvrdí nezaradený poslanec Miroslav Beblavý.
Novela schválila aj druhú výnimku, ktorá umožňuje advokátom, súdnym exekútorom a notárom, účtovať si za vymáhanie dlhu aj iné ako skutočné náklady. Podľa poslanca Smeru Otta Brixiho je to v poriadku, keďže náklady, ktoré si možno účtovať, sú regulované iným právnym predpisom.
„Uvedená úprava sa nevzťahuje na činnosť notárov, advokátov a exekútorov z dôvodu, že ich činnosť, ako aj výška náhrady ich trov je štátom, na rozdiel od inkasných spoločností, od vzniku týchto povolaní regulovaná právnym predpisom upravujúcim jej výšku fixne, a nemôže byť teda zneužívaná akýmkoľvek inkasným, nebankovým ani bankovým subjektom na trhu,“ uzavrel poslanec Smeru Otto Brixi. Ten presadil protiúžernícku novelu Občianskeho zákonníka v parlamente spolu s poslancom Martvoňom.