Miliardárov rýchlo pribúda. Kedy budú zdanení?

Príjmová nerovnosť vo svete sa namiesto zmenšovania rýchlo prehlbuje. Aktuálne 1 867 dolárových miliardárov spolu vlastní majetok za 6,9 bilióna dolárov. Ich spoločné bohatstvo veľkosťou prekonáva hospodárstvo každej krajiny sveta s výnimkou USA a Číny a na ilustráciu dosahuje až 70-násobok slovenskej ekonomiky.

27.03.2014 20:00 , aktualizované: 28.03.2014 08:00
debata (111)

Kým miliardári bohatnú, počet chudobných rastie. Bohatstvo najväčších miliardárov až 4-násobne presahuje majetok 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. Ešte vlani pritom bohatstvo 1 453 dolárových miliardárov podľa rebríčka The Hurun Report prevyšovalo majetky najchudobnejších ľudí 3-násobne.

Riešením je väčšie zdanenie bohatých a zamedzenie daňových únikov. Na Slovensku k tomu terajšia vláda pristúpila. Potrebná je však súčinnosť celej EÚ. „Progresívne zdanenie sa môže čoraz viac skloňovať aj na pôde Európskeho parlamentu,“ predpokladá ekonóm Centra európskych štúdií v Bruseli Vít Novotný.

zväčšiť Foto: Pravda
Riešenie sociálnych nerovností, graf

Za skokovým bohatnutím svetových miliardárov môže byť rozvoj IT technológií, kde je najviac boháčov zo všetkých sektorov. Medzi svetovú dvadsiatku najbohatších ľudí patria šéfovia IT firiem ako Microsoft, Google, Facebook či Oracle. Na Slovensku sú v tridsiatke najbohatších ľudí spolu s majetkom 12 miliárd eur len štyria podnikatelia v IT, keďže tento sektor u nás oproti vývoju vo svete stále zaostáva.

Problémom tiež je, že mnohí boháči svoj majetok nepriznajú, respektíve neodvádzajú z neho dane. Napríklad veľké IT giganty ako Google, Amazon, Apple či Microsoft, ale aj ďalšie veľké IT firmy pôsobiace vo svete, ktorým majetok rástol za posledný rok najrýchlejšie spomedzi všetkých boháčov, roky neplatia dane.

„Medializované informácie o týchto firmách ukazujú, že firmy môžu umelo znižovať daňové zaťaženie aj využívaním špecifických ustanovení v daňovej legislatíve krajín. Na riešenie týchto problémov by bola potrebná omnoho užšia spolupráca či integrácia v daňovej oblasti v krajinách EÚ a intenzívnejšia a efektívnejšia spolupráca na globálnej úrovni,“ konštatuje analytik portálu euractiv.sk Radovan Geist.

Britská organizácia Oxfam nedávno upozornila, že zväčšovanie rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími vedie k ohrozeniu politickej stability a posilňuje sociálne napätie. To je popri potrebe sanovať rozpočty ďalším dôvodom, prečo sa krajiny snažia rýchlo eliminovať úniky daní.

Obrovské utajené majetky

Na európskej úrovni sa aktuálne hovorí o odtajnení bankového tajomstva. Slovenský rezort financií zachádza ďalej a chce odtajniť aj to, v akej výške a či vôbec daná firma dane štátu odviedla. Ekonómovia sa zhodujú v tom, že to „kvázipodnikateľom“ klepne po prstoch. „Verejnosť je dnes na tento typ informácií citlivá, preto môžu ohroziť imidž firiem,“ tvrdí Geist.

Najviac boháčov pribudlo za posledné roky v oblasti informačných technológií. Z 1¤867 dolárových miliardárov na celom svete je až takmer 14 percent z IT biznisu. „Rozvoj IT sektoru je daný zmenou v ekonomike. Z menej efektívnych sektorov sa peniaze presúvajú do IT, pretože tam majú pre investorov väčšiu hodnotu,“ hovorí Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu poradenskej spoločnosti BBI.

Podľa hlavného analytika The Hurun Report Ruperta Hoogewerfa je skutočný počet miliardárov oproti oficiálnym štatistikám možno až trojnásobne vyšší, pretože časť boháčov svoj majetok tají alebo nezverejňuje. „Hlavným dôvodom je skutočnosť, že ich bohatstvo má ilegálny pôvod. Ale sú samozrejme aj takí, ktorí na seba nechcú upozorňovať,“ vyjadril sa Hoogewerf pre stanicu NBC.

Únia šliape boháčom na krk

Európska komisia požaduje od štátov podrobné informácie o postupoch pri zdaňovaní firiem. Tento týždeň sa na tom po šiestich rokoch odmietania Brusel dohodol s Luxemburskom. K dohode pristúpili už aj Rakúšania a pridali sa tak k 26 krajinám EÚ.

Európsky komisár pre hospodársku súťaž Joaquin Almunia minulý mesiac oznámil, že komisia skúma rozdiely v režimoch zdaňovania firemných ziskov v členských štátoch EÚ s cieľom zistiť, či neporušujú pravidlá hospodárskej súťaže. „Firmy a bohatí ľudia nikdy nebudú chcieť platiť vysoké dane. Čím viac na daniach platíte, tým väčšia je vaša ochota investovať do procedúr, ktoré vám tieto odvody znížia,“ vysvetľuje Šperlich. Dodáva, že na Slovensku podľa odhadov ide o miliardu eur ročne, ktorú na úkor daní firmy odvádzajú do daňových rajov.

„Očakávam, že tlak na obmedzenie týchto praktík bude narastať. Národné vlády, ale aj európsky parlament budú hľadať zdroje práve zamedzením odklonu daní do daňových rajov. Preto obmedzia bankové tajomstvo a zavedú ďalšie regulácie vo všetkých finančných transakciách, aby na všetky toky videl samotný štát,“ dodal Šperlich.

Za bohatstvom stoja aj inovácie

Mnohí bohatí ľudia v IT biznise však nevďačia za svoje bohatstvo daňovým podvodom, ale najmä masívnemu rastu hodnoty akcií firiem v IT sektore. Najbohatším človekom, ktorému sa podarilo výhodne zhodnotiť svoje akcie, je zakladateľ databázovej spoločnosti Oracle Larry Ellison približne s majetkom 48 miliárd dolárov. „V prípade rýchlo rastúcich technologických firiem je pre ich rozvoj najdôležitejšia prelomová inovácia, ktorá pritiahne rastúci záujem a dopyt užívateľov aj investorov viac, ako aktuálna fáza pravidelne sa opakujúcich hospodárskych cyklov,“ povedal hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo.

Bohatstvo zakladateľov technologických firiem najmä v úvodných rokoch nepramení z ich okamžitých vysokých ziskov, dividend či platov. Napríklad zakladateľ firmy Apple Steve Jobs po celé roky na čele Apple Computers poberal ročný plat jeden dolár, ale bohatol z mimoriadne rýchlej expanzie firmy a rastu jej hodnoty.

Miliardári aj v realitách

Veľa miliardárov zbohatlo aj vďaka podnikaniu s nehnuteľnosťami. Môže za to jednak stavebný boom v posledných rokoch, ale aj rast cien samotných nehnuteľností. „Realitný biznis je ešte viac ako iné odvetvia zraniteľný pravidelne sa opakujúcimi hospodárskymi cyklami. Špecifikom sú samozrejme neopakujúce sa príležitosti, ako napríklad expanzie miest v rozvíjajúcich sa krajinách,“ povedal Vaňo.

Aj preto sedem z desiatich najbohatších podnikateľov v oblasti realít a developingu pochádza práve z Číny a Hongkongu. „Dovolil by som si predpokladať, že miliardári z tohto sektora tiež mali, či majú prístup k informáciám, projektom, a najmä pozemkom, ktoré nespadajú do kategórie verejne dostupných,“ dodal Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo bank pre strednú a východnú Európu. Spracovateľský priemysel je tretím najväčším generátorom boháčov, tesne nasledovaný finančníctvom a investovaním. Pochádza z nich približne každý desiaty miliardár.

© Autorské práva vyhradené

111 debata chyba
Viac na túto tému: #bohatstvo #príjmy #superboháči