Firma chce v katastrálnom území obce Babín postaviť od 13 veterných elektrární. „Dotknutá lokalita má dobrú veternosť, vybudovanú infraštruktúru a nachádza sa mimo chránených území a súvislých vodných plôch. Dotknutá obec vyjadrila predbežný súhlas,“ uvádza spoločnosť v investičnom zámere, ktorý predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Prvýkrát predložila firma svoj zámer ekológom pred zhruba štyrmi rokmi.
Výstavba veterných elektrární na severe Slovenska by si mala vyžiadať až 389 miliónov eur. Aspoň takú sumu uvádza investor vo zverejnenom investičnom zámere. Hospodárske noviny však už hovoria o investícií na úrovni zhruba 40 miliónov eur. Agentúra SITA oslovila investora s otázkou o rozdielnosti týchto údajov, avšak doteraz nereagoval.
Výkon jednej veternej elektrárne, ktoré chce investor postaviť vo veterných parkoch v námestovskom okrese, sú dva megawatty. Počas výstavby parkov by malo nájsť prácu 20 až 25 ľudí, počas prevádzky veterných elektrární ráta investor s vytvorením zhruba piatich nových pracovných miest.
Výstavba veterných elektrární na Slovensku je zatiaľ pozastavená. Podľa ostatnej analýzy Slovenskej elektrizačnej sústavy (SEPS), s výstavbou veterných elektrární sa nepočíta minimálne do konca roka 2016. SEPS považuje veterné ako aj slnečné elektrárne za nestabilné zdroje s veľkou fluktuáciou výroby. Preto ich už dávnejšie zaradila medzi tzv. nepredikovateľné obnoviteľné zdroje elektriny (NOZE).
Podľa prenosovej sústavy, nekontrolovateľná výstavba veterných či slnečných elektrární na Slovensku môže ohroziť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť prenosovej elektrizačnej prenosovej sústavy a môže „naštartovať neudržateľný, vopred neodhadnuteľný tlak na nárast koncových cien elektriny pre koncových spotrebiteľov na území SR, prípadne neriešiteľný tlak na štátny rozpočet“. Nekontrolovateľnú výstavbu veterných elektrární nepodporuje ani ministerstvo hospodárstva.