A to aj napriek tomu, že podľa platného zákona o dlhovej brzde by mohlo nové vládne zoskupenie najbližšie dva roky poľaviť v znižovaní verejného dlhu. Za túto výnimku v zákone hlasoval pred troma rokmi vládny Smer aj opozícia.
Fico o štvrtok pred médiami deklaroval, že v prípade jeho zvolenia do prezidentského úradu by nová vláda nemala výnimku uplatňovať. Dlh krajiny by sa mal v tomto roku pohybovať pod úrovňou 57 percent. Ak by ďalej rástol, vláda by musela predložiť na stôl vyrovnaný rozpočet spojený so škrtmi, ktoré by pocítili aj bežní ľudia. V prípade prekročenia 60-percentnej hranice, čo je horná hranica stanovená zákonom, musí kabinet požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Slovensko má síce jeden z najnižších dlhov v rámci krajín eurozóny, ale v prípade krízy môže pre otvorenú slovenskú ekonomiku náš dlh rýchlo narásť. Priemerný dlh eurozóny sa vlani vyšplhal na úroveň 92,7 percenta.
Výnimka môže zo zákona zmiznúť
„Konsolidujeme verejné financie tak a robíme všetko preto, aby v priebehu nasledujúcich dvoch rokov začal verejný dlh klesať a neprekročil hranicu 60 percent,“ povedal vo štvrtok Fico. Naznačil, že výnimky by sa vláda mohla v prípade potreby vzdať zmenou zákona. Hranica 60 percent je stanovená pre väčšinu krajín EÚ v európskej rozpočtovej brzde.
Meniť zákon podľa spolutvorcu zákona o dlhovej brzde Jozefa Kollára, podpredsedu Novej väčšiny, nebude potrebné. „Súčasne platný zákon nehovorí o povinnosti dvojročných konsolidačných prázdnin po prijatí nového programového vyhlásenia vlády, ale o možnosti. Túto možnosť by vláda využiť nemala, lebo sa krajina raketovo zadlží,“ povedal Kollár.
Podpredseda strany Most – Híd Ivan Švejna vysvetľuje, že táto výnimka sa dostala do zákona preto, aby mohla nová vláda, ktorá by vzišla z ďalších parlamentných volieb, bez hrozby sankcií zaviesť prípadné ďalšie reformy. Na to, aby začali v praxi fungovať, je potrebný dlhší čas.
„S možnosťou, že v polovici funkčného obdobia jednej vlády sa formálne vymenia premiéri, sme pri formovaní zákona nepočítali,“ konštatuje Švejna. „Všetky dlhy raz niekto musí splatiť. Nezľahčujme výnimkami vládnutie ktorejkoľvek vlády. Zodpovedná vláda si nedovolí vziať prázdniny,“ doplnil Ivan Štefanec, podpredseda SDKÚ pre ekonomiku.
Predloží vláda vyrovnaný rozpočet?
Európska komisia vo svojom poslednom hodnotení odhaduje tohtoročný dlh Slovenska na úrovni 57,8 percenta. Niečo vyše 57 percent je aj odhad Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Riziko predloženia vyrovnaného rozpočtu a potreby zháňania ďalších miliónov eur do štátnej kasy však rezort financií napriek tomu vylučuje. „Pokiaľ sa bude deficit vlády vyvíjať v súlade so schváleným rozpočtom na roky 2014–2016, tak by nemal byť problém ukončiť rok s dlhom pod 57 percent HDP. Navyše je šanca, že vývoj ekonomiky bude lepší, ako vláda očakávala na konci roku 2013, a preto by aj vývoj deficitu mohol byť lepší,“ hodnotí analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Rizikami sú stále neistý ekonomický vývoj v eurozóne a výber daní. „Krajina sa vlani predzásobila na finančných trhoch. Môže urobiť spätný výkup štátnych dlhopisov, čím formálne zníži dlh pod Bruselom požadovanú hranicu,“ vysvetlil Kollár.
Karty môžu zamiešať štatistici
Výšku deficitu a zároveň aj verejného dlhu aktuálne ohrozuje aj nová metodika Eurostatu. Podľa nej by sa napríklad do štátnych príjmov nemal zarátavať presun ropných zásob na firmu s vplyvom štátu. Deficit by sa tiež už neznižoval tým, že časť ľudí vlani vystúpila z druhého penzijného piliera.
Eurostat taktiež zvažuje, že do novej metodiky zahrnie napríklad straty štátnych nemocníc a železníc, ktoré nie sú súčasťou vykazovaného deficitu. Nový dlh nemocníc sa do štátneho deficitu už dva roky zarátava. Ak by však prešla zmena metodiky, museli by sa do deficitu zarátať aj ich staré dlhy. Nové pravidlá sa pravdepodobne budú týkať aj Národnej diaľničnej spoločnosti. Po novom by jej úvery nemali byť mimo oficiálnych čísel rozpočtu.
Teoreticky sa môže stať, že pri aprílovom prehodnotení nášho deficitu a dlhu Eurostat podľa starej metodiky povie, že krajina už viac nie je rozpočtovým hriešnikom, no v septembri nás do procedúry nadmerného deficitu pošle znova. Rezort financií verí, že sa tak nestane. Deficit za rok 2013 má skončiť pod troma percentami.
„Ak Eurostat v našej ďalšej prognóze uvidí hospodárenie krajiny ako udržateľné, tak sme vyradení z nadmernej procedúry bez ohľadu na to, čo povie jesenná notifikácia. Táka je dohoda medzi ministrami financií krajín EÚ,“ ubezpečil nedávno minister financií Peter Kažimír. Zároveň tvrdí, že prípadné výpadky by mohol pokryť lepší výber daní.
