Daniari budú konečne trestať aj veľké ryby

Za neplatenie daní budú na Slovensku pykať aj veľkí podnikatelia. Doteraz v sieťach daniarov končili skôr menšie ryby. Po novom štát spolu s Bruselom chystá tri zásadné opatrenia. Ministerstvo financií zverejní čiernu listinu firiem, ktoré neplatia daň z príjmu.

19.03.2014 20:00 , aktualizované: 20.03.2014 08:00
Peniaze, euro, kalkulačka, dane Foto:
Ilustračné foto.
debata (41)

Ak pôjde o zjavne úspešnú spoločnosť, ktorá rôznymi spôsobmi optimalizuje dane, môže ju po prelomení daňového tajomstva účasť v zozname v očiach verejnosti či obchodných partnerov potrestať. Vlani napríklad americkú verejnosť pobúrilo, že dane roky neplatil technologický gigant Apple, čo donútilo politikov zmeniť zákony.

zväčšiť Foto: Pravda
ekonomické trestné činy

Okrem zavedenia čiernej listiny budú musieť slovenské firmy zverejniť konečných vlastníkov spoločností. Takáto požiadavka prichádza najnovšie z Bruselu. Daniari by potom mali účinnejšie odhaľovať fiktívne obchody s firmami v daňových rajoch. Po preukázaní daňového podvodu budú majiteľom či konateľom firiem hroziť tresty.

Pripravuje sa totiž aj zavedenie trestnej zodpovednosti firiem. Teraz môžu súdy ukladať tresty len voči fyzickým osobám. Právnickým osobám na základe takzvanej nepravej trestnej zodpovednosti môžu súdy aktuálne ukladať len čiastočné tresty, ako je zhabanie peňazí či majetku, ale aj to sa deje len zriedkavo. Trestná zodpovednosť firiem sa bude vzťahovať aj na politické strany, ktoré budú môcť byť postihované za trestné činy extrémizmu.

V Nemecku prelomenie bankového tajomstva spustilo lavínu priznaní takzvaných veľkých rýb. Na tri a pol roka poslali nemecké súdy do väzenia prezidenta futbalového klubu Bayern Mníchov Uliho Hoenessa, ktorý neodviedol daň vo výške viac ako 27 miliónov eur. Na Slovensku je právoplatným rozsudkom vo väzení za krátenie daní napríklad Mikuláš Vareha.

Daniari v poslednom čase pritvrdili v boji proti daňovým únikom. Funguje daňová kobra, štát spustil bločkovú lotériu. Existuje tiež listina hanby neplatičov DPH a zvažuje sa ratingové hodnotenie firiem, kde kritériom má byť aj včasné platenie daní. Štát tiež síce zaviedol povinnosť firiem zverejňovať pri niektorých verejných tendroch konečných vlastníkov, v praxi sa však toto opatrenie účinne nevykonáva.

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš vidí vo verejnej kontrole pri platení daní veľký potenciál na zvýšenie daňových príjmov štátu. Už teraz sa pritom zverejňuje účtovná závierka s výškou a štruktúrou zisku firmy. Nie je to však postačujúce. Takéto informácie si však musia záujemcovia vyhľadať napríklad na súde, v prípade zoznamu by boli názvy firiem verejne k dispozícii.

Goliaš tiež navrhuje, aby štát zverejnil zoznam desatiny platcov dane z príjmu vrátane jej výšky, ktorí zaplatili najnižšiu daň, pokiaľ ide o fyzické osoby. Právnické osoby by boli na zozname všetky.

„Tlak verejnosti by motivoval najmä platcov dane neadekvátne nízkej voči ich výnosom, teda príjmom, odviesť daň v "korektnej“ výške. U fyzických osôb by sa zoznam rozširoval postupne, pričom na začiatku by obsahoval len desatinu platcov vzhľadom na riziká spojené s dosahmi na sociálny kapitál, dôveru medzi ľuďmi," komentuje Goliaš. Mala by sa podľa neho taktiež zvýšiť sadzba dane z príjmov o jedno percento tým daňovníkom, ktorí nesúhlasia so zverejnením výšky zaplatenej dane a výšky odvodov.

„Štát by mal taktiež zverejniť desať percent právnických a fyzických osôb s najnižším podielom odvedenej DPH na obrate. Cieľom je znížiť daňové úniky,“ doplnil Goliaš.

Daňové podvody trestným činom

Podľa vzoru Nemecka zavádza aj slovenská vláda od mája 2015 novelu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá má priniesť rozšírenie trestov pre firmy podvádzajúce na dani a pomôže zamedziť skrývaniu trestných činov za činnosť firiem.

„Zaujímavosťou zákona je, že sa v rámci neho novelizuje ďalších vyše sedemdesiat zákonov, v ktorých sa zavádza preukazovanie bezúhonnosti právnických osôb podľa vzoru preukazovania bezúhonnosti fyzických osôb. Takýmto spôsobom sa napríklad umožní z verejných obstarávaní vylúčiť firmy, pomocou ktorých sa páchajú trestné činy,“ vysvetľuje advokátka Erika Bodáková, Senior Associate spoločnosti Accace Legal.

Slovensko musí tento zákon prijať aj z dôvodu plnenia medzinárodných záväzkov. „Pevne verím, že tento zákon nebude nástrojom zneužívaným v konkurenčnom boji medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak, bude viesť k sankcionovaniu právnických osôb, ktoré doteraz zneužívali neexistenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb,“ dodala Bodáková.

Tento zákon už teraz definuje, od akej sumy je krátenie daní priestupkom a kedy sa to už stáva trestným činom. Škoda spôsobená nezákonným konaním v oblasti daní do výšky 266 eur, respektíve do výšky 2 660 eur vrátane, sa nepovažuje za trestný čin, ale za priestupok. V prípade udelenia sankcií môže firma napríklad dostať stopku na ďalšie podnikanie, prípadne príde o celý svoj majetok alebo dostane peňažný trest. Pri dokázaní trestného činu, v závislosti od druhu trestného činu a výšky škody, môže byť hranica odňatia slobody pre fyzické osoby až vo výške 12 rokov.

Stop špinavým peniazom v Európe

Pranie špinavých peňazí v Európe by malo zastaviť aj nové opatrenie Bruselu. Nová smernica, ktorú schválil v prvom čítaní Európsky parlament, ustanovuje, aby každý členský štát únie vytvoril verejný centrálny register. Ten by mal obsahovať informácie o skutočných konečných vlastníkoch všetkých druhov spoločností, vrátane nadácií a holdingov. Navrhovaná legislatíva požaduje od bánk, audítorov, právnikov, realitných agentov a kasín väčšiu ostražitosť voči podozrivým transakciám svojich klientov.

„Verejné centrálne registre skomplikujú život zločincom, ktorí sa snažia ukryť svoje peniaze. Naša ekonomika v súčasnosti stráca v dôsledku daňových únikov obrovské množstvo prostriedkov,“ uviedla spravodajkyňa Výboru EP pre občianske slobody Judith Sargentini (Zelení/EFA). Celkový objem sivej ekonomiky v Európe sa za minulý rok pohyboval na úrovni približne jedného bilióna eur, čo predstavovalo 18,5 percenta európskeho hrubého domáceho produktu. Na ilustráciu, jeden bilión eur zhruba zodpovedá celému hrubému domácemu produktu Španielska, teda piatej najväčšej ekonomiky EÚ. S rovnakou sumou, ale o pár miliónov menšou, plánuje únia hospodáriť najbližších sedem rokov.

Parlament schválil aj nariadenie o prevode finančných prostriedkov. Po novom by už všetky transakcie platcov a príjemcov firiem mali byť verejne dostupnou informáciou vo všetkých krajinách únie. Nové pravidlá by sa mali rozšíriť aj na hlavy štátov, členov vlád, sudcov najvyšších súdov či poslancov. O konečnej podobe smernice budú europoslanci rozhodovať už v novom zložení po májových eurovoľbách. Slovenské ministerstvo financií s touto smernicou súhlasí. V najbližších dvoch mesiacoch by k tejto smernici mali pristúpiť aj Rakúsko a Luxembursko. Predpokladá sa, že od roku 2016 by vlády z jednotlivých štátov únie mali mať možnosť identifikovať majiteľa každého účtu aj v týchto krajinách.

Nemci a Francúzi pri podvodníkoch pritvrdili

To, že ani verejne známi a vplyvní ľudia sa už nemôžu spoliehať na to, že sa ich zákony netýkajú, potvrdzuje aj príklad z Nemecka. Tri a pol roka si za mrežami odsedí za daňové podvody prezident futbalového klubu Bayern Mníchov Uli Hoeness. Šesťdesiatdvaročný funkcionár dostal trest za daňové úniky vo výške 27,2 milióna eur. Majster sveta z roku 1974 čelil ešte začiatkom minulého roka obvineniu, že si nesplnil daňové povinnosti spojené s hotovosťou uloženou na jeho účte vo švajčiarskej banke. Tajné konto v minulosti využíval na burzové špekulácie.

Hoeness sa neskôr k podvodom sám priznal. Jeho príklad preto nasledovali ďalšie stovky Nemcov, ktorí svoje peniaze ukryli do zahraničia. Krajina môže vďaka tomu dodatočne získať desiatky miliónov eur. K nezdaneným peniazom sa priznávajú aj mnohé „veľké ryby“, keďže priznanie je na súde poľahčujúcou okolnosťou. Nemecké úrady sa dostali k daňovým podvodníkom aj pomocou nákupu kontroverzných CD s bankovými údajmi od Švajčiarov. Podľa nemeckého denníka Der Spiegel sa v Nemecku za posledné štyri roky dobrovoľne prihlásilo viac než 55-tisíc osôb, ktoré sa vyhýbali daňovým povinnostiam, a spätne zaplatili približne 3,5 miliardy eur.

Daňové škandály verejných činiteľov zažila vlani francúzska vláda. Odštartovala to kauza dnes už bývalého ministra rozpočtu Jérôma Cahuzaca. Ten pod tlakom dôkazov o státisícovom konte vo Švajčiarsku musel odstúpiť zo svojej funkcie. Následne prezident Francoise Hollande prišiel s opatrením, aby sa zverejňovali údaje o účtoch všetkých členov vlády. Do platnosti vstúpilo aj zverejňovanie majetkových priznaní ministrov vlády.

Na Slovensku skončil za mrežami zemplínsky podnikateľ Mikuláš Vareha. Na 11-ročný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody ho právoplatne bez možnosti odvolania odsúdil koncom februára trojčlenný senát Najvyššieho súdu SR. Vareha, označovaný za kráľa Zemplína, v kauze krátenia a neodvedenia daní a poistného v rámci obchodovania s lykožrútom a euroočkami dostal aj peňažný trest 100-tisíc eur.

© Autorské práva vyhradené

41 debata chyba
Viac na túto tému: #daňové úniky #daň z príjmu #trestný čin