Dopyt po žltom kove zo strany investorov ešte môžu ovplyvniť najbližšie udalosti v krajine. Únia už napríklad ohlásila, že v prípade vyhroteného konfliktu na ukrajinskom Kryme sa chystá na Rusko uvaliť ďalšie sankcie, medzi ktorými je aj zmrazenie majetkov a zákaz cestovania pre predstaviteľov vlády.
| Najväčší spotrebitelia zlata v roku 2013 | ||
|---|---|---|
| Krajina | dopyt v tonách | r/r zmena |
| 1. Čína | 1 066 | 32% |
| 2. India | 975 | 13% |
| 3. USA | 190 | 18% |
| 4. Turecko | 175 | 60% |
| 5. Thajsko | 140 | 73% |
| 6. Nemecko | 121 | 10% |
| 7. Vietnam | 92 | 20% |
| 8. Ruská federácia | 73 | 5% |
| 9. Indonézia | 68 | 28% |
| 10. Švajčiarsko | 65 | –19% |
| Zdroj: Poštová banka podľa World Gold Council | ||
„Pokiaľ sa situácia na Ukrajine upokojí a rozvíjajúce sa trhy dokážu stabilizovať svoje ekonomiky, očakávame návrat k cenovým prepadom drahých kovov. Pokiaľ však bude ďalej eskalovať a výraznejšie sa prepadnú či už akciové, alebo dlhopisové trhy, tak očakávame, naopak, ďalšie posilňovanie cien zlata. Kľúčová psychologická hranica je okolo 1 500–1 520 dolárov za uncu (31,3 g),“ konštatuje Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu.
Spočiatku ruská invázia na Krym vystrelila nahor aj ceny ropy a tiež ruské akcie, ale aj burzové ceny obilnín, keďže v regióne je silné poľnohospodárstvo. Neskôr, keď opadla prvotná hrozba otvoreného vojenského konfliktu, sa akcie či ceny ropy vrátili na pôvodné úrovne.
Podľa analytikov je však pri možnom vojnovom konflikte výhodnejšie investovať do striebra, ktoré je lepším platidlom v prípade fyzických nákupov. „Inými slovami, pri používaní drahých kovov ako ochrany úspor pred vojenským konfliktom sa striebro javí ako lepšie platidlo za produkty bežnej spotreby,“ doplnil Piovarcsy.
Zlato sa v bežnom platobnom styku totiž viac falšuje. Samotná cena zlata aktuálne vzrástla minulý týždeň na úroveň 1¤373 dolárov, čo je v prepočte približne 989 eura za uncu.
Zlato zdraželo aj z dôvodu obmedzenia pumpovania peňazí do americkej ekonomiky. Americký Federálny rezervný fond (Fed) totiž ohlásil zníženie nákupu amerických štátnych dlhopisov zo 75 miliárd dolárov na 65 miliárd dolárov mesačne. Piovarcsy vysvetľuje, že pri poklese akciových trhov investori hľadajú možnosti, ako uchrániť svoje investície pred znehodnotením a jednou z istých možností je práve zlato.
„Zlato slúži ako uchovávateľ hodnôt a v dobách neistoty na trhoch je ako investičná kotva. Podiel zlata v portfóliu investora by mal byť však obmedzený a nemal by presahovať 10 percent z celkového objemu daného portfólia,“ hovorí Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.
Ešte vlani sa pritom cena tohto žltého kovu výraznejšie prepadla, keď dočasne klesla až na 1¤180 dolára za uncu. „Minulý rok aj vzhľadom na oživovanie globálnej ekonomiky priniesol po prvý raz za 12 rokov prepad ceny zlata. Na konci roka 2013 bola cena zlata o 28 percent nižšia ako v závere roka 2012,“ hovorí analytička Poštovej banky Dana Špacírová.
Pokles ceny zlata v roku 2013 bol spôsobený takisto prepadom špekulatívneho dopytu po zlate. „Na druhej strane pokles ceny zlata zatraktívnil dopyt zo strany šperkárov, ktorý vzrástol na najvyššie úrovne od roku 2009,“ povedal Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu BBI. Kým šperkárstvo v roku 2012 tvorilo len 43 percent svetového dopytu po zlate, tak v roku 2013 to bolo už 59 percent. „Tento dopyt drží dnes cenu zlata na dnešných úrovniach,“ doplnil Šperlich.
Dopyt po žltom kove rastie najmä v Číne, Indii, ale aj v krajinách Blízkeho východu. Podľa údajov World Gold Council zaznamenal spotrebiteľský dopyt po zlate vlani medziročný nárast o viac ako pätinu a dosiahol rekordných 3¤864 ton. Až polovica spotrebiteľského dopytu po zlate vlani pochádzala práve z Číny a Indie. Analytici to odôvodňujú ich kultúrou. Indovia, Číňania či ľudia z krajín Blízkeho východu majú totiž radi šperky, ale aj zlaté predmety vo svojich domoch. V desiatke krajín sveta s najvyšším dopytom po zlate sú práve preto prevažne ázijské ekonomiky. Spojené štáty americké boli vlani z pohľadu dopytu po zlate svetovou trojkou, Nemecko šestkou.
Záujem o zlato ako rezervnú menu majú aj samotné centrálne banky vo svete, ktoré sú už tretí rok po sebe čistými nákupcami zlata. To znamená, že nakúpia viac, ako predajú. Lídrom nákupov medzi centrálnymi bankami je Ruská národná banka. „Medzi najväčších držiteľov zlata patria centrálne banky. Slovenská ho má vo svojich rezervách milión uncí, teda necelých 32 ton. To je asi 255-krát menej ako objem zlata v držbe USA. Práve Spojené štáty americké majú najväčšie oficiálne zlaté rezervy na svete, a to až 8¤134 ton,“ dodala Špacírová.