Upozornila však, že to poškodzuje jej investície a dividendy patriace aj zahraničným investorom. Šéf Gazpromu Alexej Miller v Berlíne vo štvrtok povedal, že na základe dlhodobých zmlúv s Ukrajinou má jeho firma právo prejsť na platby vopred, ale neplánuje to urobiť. Uviedol, že dodávky pokračujú, aby sa zaručilo, že sa nenaruší tranzit do Európy. „Nechceme plynovú krízu,“ dodal.
V súvislosti s výstavbou plynovodu Južný prúd Miller konštatoval, že v posledných rokoch sa vývoz ruského plynu zväčšoval. Uviedol, že výstavba plynovodu pokračuje podľa harmonogramu a podľa jeho názoru niet pochýb o tom, že plyn cez neho začne prúdiť v decembri 2015. Európska komisia (EK) v týchto dňoch oznámila, že odloží rokovania s Gazpromom o projekte tohto plynovodu, ktorý stále potrebuje zhodu s legislatívou EÚ, napríklad schválenie výnimky z pravidiel, ktoré obmedzujú vlastníctvo plynovodov a vyžadujú umožnenie prístupu iným plynárenským podnikom. Po úplnom dokončení by mal Južný prúd prepravovať 60 mld. kubických metrov plynu, čiže môže uspokojovať takmer 15 % európskeho ročného dopytu.
Európsku úniu, ktorá aj tak mala záujem o obmedzenie dominantného postavenia ruskej štátnej firmy pri dodávkach energie, ešte viac znepokojilo to, že Rusko obsadilo ukrajinský región Krym. Predošlá snaha o iné dodávky plynu do strednej Európy však bola neúspešná. Projekt plynovodu Nabucco, ktorý mal prepravovať plyn zo strednej Ázie, sa vlani zrušil. Namiesto neho sa plánuje Transjadranský plynovod (TAP), ktorý má byť funkčný v závere tohto desaťročia a dopravovať zhruba 10 mld. kubických metrov plynu z Azerbajdžanu do Talianska cez Turecko, Grécko a Albánsko.
