Gazprom sa tak vyjadril po tom, ako Európska komisia oznámila, že odloží rokovania s Gazpromom o projekte plynovodu, ktorý stále potrebuje zhodu s legislatívou EÚ, napríklad schválenie výnimky z pravidiel, ktoré obmedzujú vlastníctvo plynovodov a vyžadujú umožnenie prístupu iným plynárenským podnikom.
„Projekt Južný prúd pokračuje. Dohody o výstavbe prvej trasy plynovodu sa podpíšu do konca marca,“ konštatoval Gazprom. Plynovod dlhý 2 400 km, ktorý bude podľa Gazpromu do roku 2018 v úplnej prevádzke, bude schopný cez Čierne more prepravovať 60 mld. kubických metrov plynu, čiže môže uspokojovať takmer 15 % európskeho ročného dopytu.
Európsku úniu, ktorá aj tak mala záujem o redukciu dominantného postavenia ruskej štátnej firmy pri dodávkach energie, ešte viac znepokojilo to, že Rusko obsadilo ukrajinský región Krym. Predošlá snaha o iné dodávky plynu do strednej Európy bola neúspešná. Projekt plynovodu Nabucco, ktorý mal prepravovať plyn zo strednej Ázie, sa vlani zrušil. Namiesto neho sa plánuje Transjadranský plynovod (TAP), ktorý má byť funkčný v závere tohto desaťročia a dopravovať zhruba 10 mld. kubických metrov plynu z Azerbajdžanu do Talianska cez Turecko, Grécko a Albánsko.