Ministerstvá už pripravujú súťaže o najlepšie projekty a koncom tohto roka by sa peniaze mali začať prideľovať.
Strašiakom však zostávajú chyby pri prideľovaní peňazí, predraženosť, netransparentnosť, neúčelnosť a pomalé čerpanie, pre ktoré zrejme nestihneme vyčerpať časť z 11 miliárd eur v končiacom sa programovom období.
Najviac, až 3 miliardy eur pôjdu do roku 2020 z eurofondov na dobudovanie diaľnic a výstavbu a opravu iných ciest. Konkrétne na dokončenie rýchlej cesty medzi Bratislavou a Košicami či na spojenia na Kysuciach a Orave. Najviac pridané zase dostal rezort práce. Na ľudské zdroje majú ísť takmer 2 miliardy eur, kým v rokoch 2007 až 2013 bolo k dispozícii necelých 1,5 miliardy eur. Ministerstvo chce podľa vzoru Nemecka pokračovať v programoch dotovania pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných či v podpore rekvalifikácií. Pripravené sú aj programy na väčšie začlenenie Rómov do spoločnosti. Vláda aj preto počíta do roku 2017 s poklesom nezamestnanosti zo súčasných asi 14 percent na asi 11 percent. „Chceme podporiť inovatívne programy zamerané na zvyšovanie lokálnej zamestnanosti prostredníctvom podpory sociálnych a obecných podnikov,“ hovorí Michal Jurči z tlačového odboru rezortu práce.
Rezort má aj ďalšie plány. "Chceme tiež podporiť programy finančnej gramotnosti, riadenia dlhu a sporenia, s cieľom zvýšiť informovanosť v oblasti finančných služieb, mikropôžičkových a sporiacich programov,“ dodáva Jurči. Dopĺňa, že zlepšovať sa pomocou eurofondov bude aj hygiena bývania, teda k slovu sa dostanú projekty na vybudovanie prístupu k pitnej vode či programy osvety v oblasti osobnej hygieny a starostlivosti o vlastné zdravie, výchova k rodičovstvu, ochrana sexuálneho a reprodukčného zdravia a starostlivosti o dieťa.
Eurofondy majú počas siedmich rokov výrazne pomôcť mestám a obciam, v ktorých žijú rómske komunity. Na podporu týchto marginalizovaných skupín by malo ísť až 300 miliónov eur. "V programovom období 2014 – 2020 budú rómske komunity podporené v rámci Operačného programu Ľudské zdroje z Prioritnej osi č. 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít sumou 50 miliónov eur a Prioritnej osi č. 6 – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít sumou 243,6 milióna eur,“ uviedla Silvia Belešová, hovorkyňa podpredsedu vlády pre investície. Na roky 2007 až 2013 bolo vyčlenených na rómske komunity 200 mil. eur.
Podpora svojpomocnej výstavby
Na tento rok je na projekty v rómskych komunitách vyčlenených vyše 600-tisíc eur. Podľa Petra Polláka, splnomocnenca vlády pre rómske komunity, sa podporia rekonštrukcie a projektové dokumentácie materských, základných škôl a komunitných centier, nákup technického vybavenia a chovných zvierat na vytvorenie pracovných miest, výstavba obecných nájomných bytov v bytových domoch či rodinných domov. Rómske komunity totiž potrebujú podľa Polláka predovšetkým projekty predškolského vzdelávania a prirodzený dopyt je po bývaní a nových pracovných miestach.
Napríklad vlani sa v Kučíne, Hrabušiciach, Krompachoch, Roztokoch postavili nové škôlky pre rómske deti a v ďalšej desiatke obcí sa opravili už jestvujúce. Stále sa však nájdu mestá, kde eurofondy nešli do rómskych komunít, ale na opravu námestia či vybudovanie kompostovísk. Milióny sa teda použili na projekty, ktoré nemali nič spoločné so zlepšením života Rómov a stratili sa v akejsi čiernej diere. Pollák chce najnovšie aj naštartovať program svojpomocnej výstavby, čo znamená, že Európska komisia dá krajine peniaze napríklad na materiál a Rómovia si svoj dom postavia sami. Podľa neho by si takto postavený príbytok vážili Rómovia viac.
Vyššia účelnosť peňazí pri Rómoch?
Nájomné byty pre rómsku komunitu mali vybudovať aj v Brezne. Mesto dostalo možnosť čerpať eurofondy na tento projekt vo výške 630-tisíc eur. Podmienkou bolo, aby v bytovke bývalo minimálne 80 percent Rómov. Projekt však nakoniec stroskotal na nesúhlase poslancov.
"Museli sme zvážiť priority a brať do úvahy aj záujmy väčšiny obyvateľov, ktorí tu žijú, riadne platia dane a poplatky mestu, čo sa o väčšine rómskych spoluobčanov povedať nedá. Problém projektu na výstavbu bytov pre Rómov bol aj v tom, že nekryl ani projektovú dokumentáciu, ani náklady na inžinierske siete. Odhadom by to bolo okolo 100-tisíc eur a tie v rozpočte mesta nie sú,“ odôvodnila Mária Majerčíková, poslankyňa mesta Brezno. Ako Majerčíková dodala, Brezno využíva projekty určené na terénnu sociálnu prácu, ako aj komunitnú prácu s Rómami a v meste funguje komunitné centrum. Koncom januára schválili poslanci projekt na jeho rekonštrukciu, ale nové byty pre Rómov sa nepostavia.
Podľa Polláka sa budú po novom eurofondy míňať efektívne a adresne, presne na účel, na aký sú naplánované. Uvažuje sa aj o riešení, keď obce dostanú základný balík peňazí na podporu rómskych komunít, a ak ho obce neprijmú, nedostanú sa k ďalším zdrojom.
Viac na životné prostredie
Viac peňazí z eurofondov pritečie na Slovensko aj do oblasti životného prostredia. Kým v rokoch 2007 až 2013 bolo do Operačného programu Životné prostredie alokovaných 1,82 miliardy eur a ďalších 189 miliónov eur išlo na podporu konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, po novom môže krajina čerpať viac ako 3 miliardy eur.
"Dôvodom sú pravidlá tematickej koncentrácie, ktoré nám určujú objem finančných prostriedkov, ktorý musí byť vyčlenený na podporu tematického cieľa, a to podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch. Na podporu tohto cieľa musel štát vyčleniť minimálne 871 miliónov eur. Nakoniec sa vyčlenila suma 929 miliónov eur,“ poznamenala Belešová. Na dopravné projekty by sme zase mali dostať sumu 3,174 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je to nárast o 14 miliónov eur.
Výstavba a oprava ciest
Z balíka peňazí na dopravu sa sčasti preplatí výstavba diaľničných úsekov D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, D1 Hubová – Ivachnová, D1 Budimír – Bidovce, D3 Svrčinovec – Skalité, D3 Čadca – Svrčinovec, D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno alebo R3 Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová. Prioritou však zostane aj oprava ciest 2. a 3. triedy. Ministerstvo dopravy v spolupráci so župami a rezortom pôdohospodárstva pripravuje Strategický plán rozvoja a údržby na úrovni regiónov. V ňom sa určí zoznam konkrétnych úsekov ciest, na ktoré by sa mohli použiť financie z eurofondov. Brusel súhlasí, že sa európske peniaze použijú aj na práce na menej kvalitných cestách.
Z fondov na roky 2007 až 2013 pôvodne hrozilo, že štát príde prinajhoršom o 600 miliónov eur a slabé čerpanie mali Operačné programy Životné prostredie, Informatizácia spoločnosti, Výskum a vývoj, Doprava a Vzdelávanie. Síce rezorty sa ku koncu vlaňajška v čerpaní peňazí naštartovali, nepodarilo sa však zachrániť prostriedky z dvoch programov, a to Vzdelávanie s nevyčerpanými zdrojmi v sume takmer 14 miliónov eur a Rybné hospodárstvo, kde zostalo nevyčerpaných necelých 113-tisíc eur.