Na pondelkovej rozšírenej schôdzi parlamentného zahraničného výboru to naznačil premiér Robert Fico. Rokovania o vybudovaní cezhraničnej prepojky Slovenska a Ukrajiny sú totiž podľa neho rozbehnuté už dlho a výsledok stále nie je.
„Prečo ich ukrajinská strana nedávno prerušila? A ak by došlo k dohode, platili by za transport plynu?“ uvažoval predseda vlády.
Východný sused Slovenska aj napriek platnej zmluve a relatívne výhodným podmienkam neplatí Rusku za dodávku plynu dohodnuté sumy. Dlh už prekročil dve miliardy USD a splácanie nespustili ani hrozby Gazpromu o zrušení asi stodolárovej zľavy na tisíc kubíkov, ktorú Ukrajina dostala koncom vlaňajška. Ukrajinské verejné financie sú totiž v súčasnosti na pokraji úplného kolapsu. Aj z toho dôvodu tamojšia vláda už v súčasnosti niektorým ľuďom nevypláca celé sociálne dávky.
Situácia zašla tak ďaleko, že ruský Gazprom začal koncom minulého týždňa otvorene hovoriť o opakovaní scenára z januára 2009. Firma vtedy zastavila dodávku zemného plynu pre Ukrajinu, tranzit do Európy však mal fungovať ďalej. Spotreba plynu na vykurovanie v ukrajinských domácnostiach a podnikoch však bola počas hlbokých mrazov veľmi vysoká, a tak ukrajinská strana začala odoberať aj plyn, ktorý bol určený napríklad pre Slovensko či Maďarsko. Gazprom preto úplne zastavil dodávky plynu do ukrajinských potrubí a plyn asi dva týždne cez slovensko-ukrajinskú hranicu netiekol. Viaceré fabriky pre nedostatok plynu museli odstaviť. Na základe tejto skúsenosti Slovensko i ďalšie štáty začali pracovať na zvýšení bezpečnosti dodávok plynu. V súčasnosti plynári deklarujú, že v prípade úplného výpadku dodávok plynu z Ruska by dokázali pokryť spotrebu vďaka spätnému toku plynu zo západu.
Závislosť Slovenska od ruského plynu zmenšuje aj aktuálne počasie. Podľa Ivany Zelizňákovej zo spoločnosti SPP Distribúcia sa totiž vďaka relatívne vysokým vonkajším teplotám pohybuje spotreba plynu pod dlhodobými priemermi.
„V súčasnosti sa na Slovensku spotrebúva asi 15,5 milióna kubických metrov plynu za deň. Predpokladaná distribúcia pri dlhodobej priemernej teplote v marci je 18,8 milióna kubických metrov za deň,“ spresňuje Zelizňáková. Napríklad v januári, keď teploty v noci môžu klesať aj k tridsiatim stupňom pod nulou, môže spotreba plynu v domácnostiach i fabrikách narásť až na 24,5 milióna kubíkov za deň.
Rusko v snahe obísť Ukrajinu chcelo vybudovať plynovod Južný prúd, ktorý mal ísť po dne Čierneho mora na juhovýchod Európy. Pre napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou však Európska komisia zastavila politické rokovania o novom plynovode. Plánované spustenie celého plynovodu do Bulharska, Srbska, Chorvátska, Maďarska, Slovinska, Rakúska a Talianska sa pritom blíži. Mal začať fungovať v roku 2018, pričom každý rok ním malo prúdiť 63 miliárd kubíkov plynu.