Asi štvrtina zo schválenej sumy pôjde na rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch, ktorý je kľúčovou spojnicou pre oblasť s asi 25-tisíc obyvateľmi. Peniaze sa použijú na spevnenie nosných pilierov kultúrnej pamiatky, ktorá bola naprojektovaná ešte v roku 1930.
Rekonštrukcia potrvá od júla do augusta tohto roka a počas týchto dvoch mesiacov sa most celý uzavrie. Pre všetkých ľudí z okolitých dedín, ktorí pracujú v Piešťanoch, to bude znamenať dlhé obchádzky cez Hlohovec (54 kilometrov) alebo cez Lúku (25 kilometrov). „Bude to veľmi náročná rekonštrukcia, ktorá potrvá niekoľko týždňov. Aby sme ľuďom uľahčili život, dali sme pokyn ministrovi dopravy, aby na úseku diaľnice v okolí Piešťan oslobodil ľudí od platení diaľničných poplatkov,“ naznačil predseda vlády Robert Fico.
Starostovia od začiatku roka apelovali na ministra aj na trnavskú župu, ktorá most spravuje, aby postavili na Váhu aspoň pontónový most a odbremenili tak ľudí od obchádzok. Takéto náhradné riešenie podľa predsedu kraja Tibora Mikuša nie je reálne. „Odborníci nikdy neuvažovali o pontónovom moste. Uvažovali o ňom dobrodruhovia,“ povedal. Premostenie 300 metrov vodnej plochy s pomocou pontónov by stálo viac ako 215-tisíc eur, čo je suma, ktorú na opravu mosta vyčlenila samotná župa. Pontónový most by teoreticky mohla zabezpečiť armáda počas výcviku ženistov, no takéto cvičenie trvá maximálne 7 dní. Cestári potrebujú na opravu 5 až 8 týždňov.
Tesne za mostom leží obec Ratnovce. Jej starosta Martin Adamča neskrýval sklamanie. „Trápi nás, že ľuďom znemožnia prechod na dva mesiace. Máme tu veľa remeselníkov, živnostníkov, ktorí pracujú v meste a budú musieť jazdiť dookola. Máme tu napríklad autoservis, ktorý je odkázaný na piešťanských zákazníkov, sú tu reštaurácie. A netýka sa to len našej obce, ale aj dedín Banka, Moravany či Sokolovce,“ podotkol Adamča. Sanitky a policajti budú môcť využívať druhý Kolonádový most, ktorý je v súčasnosti pre dopravu zatvorený. Hasičské autá sa však naň nezmestia. Podľa okresného riaditeľa Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch Petra Galba budú si musieť zrejme aj oni vybrať dlhšiu obchádzku.
Do vládneho materiálu o situácii v Trnavskom kraji sa dostala aj téma zlučovania dvoch verejných univerzít. Minister školstva Dušan Čaplovič už vlani vo svojej správe o stave školstva avizoval možnosť zlúčenia Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Podľa uznesenia vlády dostal minister školstva do decembra budúceho roku za úlohu zaoberať sa zlúčením, k čomu môže dopomôcť chystaná komplexná akreditácia vysokých škôl.
„Je to veľmi správna úvaha, ktorá má podporu rektorov, ako aj mesta Trnavy a tiež Trnavského samosprávneho kraja. V takomto meste je lepšie mať namiesto dvoch univerzít jednu kvalitnú univerzitu, ktorá dá študentom priestor na veľmi kvalitné štúdium,“ uviedol premiér Robert Fico. Za zlučovaním je okrem zefektívňovania vzdelávania aj snaha o šetrenie.
Mesto Trnava sa tomu nebráni, no uvítalo by, ak by sa v názve novej univerzity zachovala Trnavská univerzita, ktorú založil Peter Pázmaň v roku 1635. „Patrí k najstarším univerzitám na Slovensku, ktoré mali všetky odbory. Bola znovuobnovená v roku 1992 a my sme na ňu stále hrdí,“ povedal hovorca trnavského magistrátu Pavol Tomašovič. Časť novej univerzity by sa mohla vrátiť do historickej budovy na Univerzitnom námestí. V súčasnosti tam sídli centrálna registratúra Vojenského archívu.
Ktoré cesty zrekonštruujú
K ďalším úsekom, na ktoré vláda vyčlenila prostriedky, patrí cesta medzi Trnavou a Zelenčom. Tú podporí sumou 300-tisíc eur, na cestný prieťah cez dedinu Smolenice poskytne 600-tisíc eur a na rekonštrukciu mosta na Radlinského ulici v Trnave ponad Trnávku pôjde z vládnej rezervy pol milióna eur. Medzi ďalšími plánovanými investíciami je aj južný obchvat Trnavy na ceste I/61, ktorý sa napojí na priemyselnú zónu, tiež horský priechod Biela hora, kde sú časté nehody. Slovenská správa ciest má na opravu termín od roku 2014 do 2021. Rekonštrukciou by mala prejsť aj betónová vozovka medzi Veľkým Mederom a Medveďovom vrátane mosta cez Dunaj.