V súčasnosti do slovenskej kasy z každých natankovaných tisíc litrov paliva ide viac ako 632 eur, čo je takmer rovnaká suma ako v Rakúsku. Lacnejšie je Česko zhruba so 631 eurami a Poľsko s necelými 590 eurami na tisíc litrov. Vyššie dane vyberajú Maďari, viac ako 659 eur z tisíc litrov.
Napriek tomu však Únia autodopravcov Slovenska trvá na svojej požiadavke. „Spoločne UNAS, ministerstvo dopravy a ministerstvo financií pripravia proces s návrhom zníženia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcich cenu nafty,“ píšu dopravcovia na svojom webe. Hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová však tvrdí, že rezort momentálne so zlacňovaním spotrebnej dane z nafty nepočíta. „V súčasnosti o tom MF SR neuvažuje,“ vyjadrila sa Gogová. Štát by pokles dane vyšiel zrejme na desiatky miliónov eur, čo by sa mohlo krížiť so snahou znižovať deficit verejných financií.
Jednou z možností, prečo k zlacneniu zrejme nedôjde, je fakt, že k poklesu dane už došlo pred štyrmi rokmi. Po protestoch autodopravcov totiž prvý Ficov kabinet pristúpil k zníženiu spotrebnej dane o jedenásť centov. Následne stúpla spotreba, pretože kamionisti prestali uprednostňovať zahraničné čerpačky pred slovenskými. Po prehrmení najťažšej časti finančnej krízy tiež začali viac jazdiť. Aj napriek tomu však štát vtedy prišiel na daniach za rok zhruba o 80 miliónov eur.
Ak by sa konalo ďalšie zlacňovanie, nafta na Slovensku mohla byť lacnejšia aj oproti cenám v Rakúsku a Česku a kamionisti by tak mohli uprednostniť slovenské čerpačky. Ministerstvo financií v pondelok nemalo výpočet, či by sa takýto scenár naplnil a štát by po zlacnení zarobil viac.
Otázna je aj veľkosť zväčšenia príjmov štátu vďaka novoročným zmenám v mýte. Spoločnosť Skytoll totiž dosiaľ zverejňovala výber mýtneho na cestách na pravidelnej mesačnej báze. Od Nového roka, odkedy sa sieť spoplatnených úsekov rozšírila o 225 kilometrov ciest 1. triedy a 986 kilometrov prejazdov cez intravilány obcí, zostáva výber mýta neznámy. Podľa informácií Pravdy prevádzkovateľ mýta, firma Skytoll, síce výber mýta za prvé mesiace pozná, ale verejnosti ich predložiť nemôže. Nedostala totiž súhlas od Národnej diaľničnej spoločnosti. Na otázku o dôvodoch, prečo nechcú štátni diaľničiari zverejniť výber mýta, Pravda nedostala odpoveď.
Na druhej strane však vláda ustúpila druhej požiadavke autodopravcov, znížiť cestnú daň. Od roku 2015 totiž rezort financií pripravuje nový spôsob výberu a prerozdelenia dane z motorových vozidiel. O dva roky tak už bude mať každý vyšší územný celok jednotnú sadzbu. Výška má kopírovať sadzbu tej župy, kde je dnes cestná daň v priemere najnižšia. Ročné sadzby dane z motorových vozidiel budú pre jednotlivé druhy vozidiel jednotné a určovať ich bude svojím nariadením vláda.
Najnižšie sadzby cestnej dane má teraz Banskobystrický kraj, od majiteľov osobných áut s objemom motora 900 až 1 200 cm3 žiada ročne 78,41 eura. Naopak, najviac platia podnikatelia z Bratislavského kraja, sadzba je v porovnaní so stredom Slovenska vyššia takmer o desať eur za rok. Ešte väčší rozdiel je pri kamiónoch. Napríklad za 40-tonové vozidlo s tromi nápravami v banskobystrickej župe platí podnikateľ ročne 2 790 eur, kým v ostatných krajoch sa ročné sadzby za takýto kamión pohybujú v rozmedzí od 2 800 až do 3 014 eur.
Štát už ustúpil aj v ďalšej oblasti. Autodopravcovia od 15. marca nebudú platiť mýto v intravilánoch miest a obcí, s výnimkou vyše 20-kilometrového diaľničného obchvatu Bratislavy. Rezort dopravy ustúpil dopravcom zhruba v polovici februára.