Made in Slovakia stúpa na cene

Jedna z popredných čínskych stavebných firiem chce rozviť v obci Krajné neďaleko Myjavy unikátny slovenský patent. Z textilného odpadu zo zošrotovaných áut tam vedia vyrobiť tepelnú a zvukovú izoláciu. Číňania sú nadšení šikovnosťou Slovákov. Tento prípad nie je ojedinelý. Vo svete čoraz viac oceňujú kvalitu produktov s logom Made in Slovakia.

25.02.2014 20:00 , aktualizované: 26.02.2014 08:00
Volkswagen, roboty Foto: ,
Ilustračné foto
debata (110)

Pribúda firiem, ktoré stopli úvahy o odchode zo Slovenska. Obávajú sa toho, že výroba za hranicami by nemusela byť taká kvalitná, čo by sa prejavilo na reklamáciách. Svoj závod naďalej využíva Delphi pri Senici, Volkswagen je spokojný s tým, že Touaregy sa vo veľkom vyvážajú z Bratislavy do Číny, a reklamáciám nečelia ani desiatky slovenských výrobcov súčiastok pre automobily.

Našou výhodou tiež je, že aj niektoré iné krajiny postupne strácajú výhodu lacnej pracovnej sily. „Možno si to ani neuvedomujeme, ale priemerná mzda vo výrobnom sektore v Číne je vyše 400 eur za mesiac,“ hovorí investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík. Vo svete sa aj preto objavuje nový fenomén. Počet amerických firiem, ktoré svoju výrobu presúvajú späť do USA, sa podľa portálu CNN Money za posledný rok a pol zdvojnásobil. Dôvodom je práve kvalita domácej výroby, ale aj vývoj ceny práce a blízkosť k zákazníkom.

Američania firmám aktuálne ponúkajú aj lacnejšie energie, čo sa odzrkadľuje v nižších prevádzkových nákladoch. Výrobu domov plánujú presunúť aj veľkí svetoví hráči. Medzi nimi sú aj firmy ako Google alebo Apple. Technologické spoločnosti sú však limitované tým, že väčšina ich dodávateľov pochádza z Ázie.

„S rastúcou životnou úrovňou Číňanov budú rásť aj ich požiadavky na mzdu. Výroba v Číne bude preto stále menej výhodná,“ komentuje analytik Next Finance Jiří Cihlář. „Veľké koncerny zaujíma takisto stabilita politického a ekonomického prostredia, a to vrátane daňovej stability. Dôležitá je takisto infraštruktúra a nadväznosť na dodávateľsko-odberateľské siete. Práve preto dochádza k tomu, že výroba sa koncentruje do krajín, ktoré z týchto všetkých kritérií vychádzajú najlepšie,“ doplnil Cihlář.

Ekonómovia predpokladajú, že súčasný trend presunu výroby z Ázie bude napredovať. Kľúčový je v dnešnej dobe pre globálnych manažérov dodávateľských reťazcov aj tzv. rizikový manažment. V praxi to znamená, že výroba v krajinách vzdialených tisícky míľ od svojich odberateľov so sebou nesie riziká. Celkové náklady na dodanie a vrátenie tovaru, škody z oneskorených dodávok, náklady na tarify a poistné, ako aj manažovanie dodávateľského reťazca sú v prípade ázijských krajín vysoké. Americký ekonóm a profesor John Pickles napríklad tvrdí, že ďalšou konkurenčnou výhodou krajín so vzdelanými a šikovnými pracovníkmi je práve väčšia kvalita výrobkov.

Slováci pri slušnej kvalite výrobkov stále konkurujú výrazne nižšou cenou práce v porovnaní so západnými krajinami. V minulom roku aj preto na Slovensku vzniklo 2¤179 zahraničných podnikov. „Z uvedeného počtu bolo 286 fyzických osôb a zvyšok právnické osoby,“ spresnil Marián Jánošík, hovorca Štatistického úradu SR. Firmy na Slovensku investovali za jedenásť mesiacov minulého roku takmer miliardu eur do svojho rozvoja.

Niektorých z najväčších investorov štát prilákal vďaka poskytnutiu daňových prázdnin. „Zdá sa, že v našom regióne je poskytnutie investičných stimulov dosť dôležité. Aspoň prípady za posledné roky to naznačujú. A tiež to, že investori viac preferujú cashovú podporu, takže dôležitá je aj forma a štruktúra samotných stimulov,“ povedal Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB banky.

„Našu konkurencieschop­nosť sme stratili pri výrobe orientovanej na cenu práce. Dnes tak stojíme pred dosť vážnym problémom, ako zamestnať ľudí bez vzdelania,“ upozornil Juraj Borgula, viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Na Slovensku je minimálna mesačná mzda 352 eur v hrubom. Na porovnanie, v konkurenčnom Rumunsku je minimálny plat po prepočítaní na spoločnú európsku menu 191 eur a v Bulharsku 174 eur.

Vo výnimočných prípadoch sa firmy zamerané čisto na pracovnú silu vrátia späť, ak v zahraničí nedokážu zvládnuť zákazníkom požadovanú kvalitu. „Väčšinou však tú najjednoduchšiu výrobu presunú do Rumunska a na Slovensko prinesú zložitejšiu výrobu zo zahraničia,“ pokračoval Borgula. Stalo sa tak napríklad v prípade spoločnosti Delphi Slovensko, ktorá výrobu káblových zväzkov presunula do Rumunska a v Senici začala vyrábať klimatizáciu do automobilov. "Nemôžeme sa snažiť konkurovať cenou práce, lebo 80 percent sveta zarába menej ako Slováci. Pri výrobcoch káblových zväzkov je naozaj len otázkou času, kedy odtiaľto odídu. Treba sa preto zamerať na prácu s vyššou pridanou hodnotou, investovať do vzdelania ľudí a výskumu,“ uviedol predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 110 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Made in Slovakia #slovenské výrobky