Dane najviac obchádzajú obchodníci a stavebníci

Plateniu daní sa spomedzi všetkých odvetví najviac vyhýbajú tí, u ktorých bežne ľudia robia nákupy potravín a oblečenia či vecí do domácnosti, ale aj prevádzkovatelia barov, reštaurácií, kaderníctiev a autoservisov.

Ide najmä o niektorých drobných obchodníkov, ktorí žijú dlhé roky v presvedčení, že štát im dáva málo a ak neokrádajú štát, okrádajú svoju vlastnú rodinu. Inštitút finančnej politiky najnovšie vyčíslil, že vlani sektor maloobchodu a veľkoobchodu zaplatil štátu na DPH o 830 miliónov menej, ako mu mal reálne odviesť. Ide tak o najrizikovejší sektor, z ktorého sa peniaze strácajú v sivej ekonomike. Sektor stavebníctva na dani odvádza len polovicu toho, čo by reálne mal. Veľké úniky daní sa ukázali už pri analýze za rok 2009 a naprávať sa tento stav výraznejšie začal až koncom vlaňajška. Rezervy sú však stále ešte obrovské.

Problémové menšie firmy

Presné dôvody, ale aj konkrétne vyčíslenie toho, ako sa podnikatelia vyhýbajú plateniu daní, zverejní inštitút koncom marca. „Už tieto predbežné výsledky relatívne dobre signalizujú, ktoré sektory sú z pohľadu neplatenia DPH najrizikovejšie,“ povedal pre Pravdu Eduard Hagara, analytik IFP. Štát aj preto za posledné dva roky prijal niekoľko desiatok opatrení, ktoré by mali podvodníkom klepnúť po prstoch. To, že už od vlaňajška zaberá napríklad bločková lotéria alebo práca daňovej kobry, sa ukazuje aj na lepšom výbere daní oproti roku 2012. V tomto roku chce štát pritvrdiť napríklad elektronickým kontrolným výkazom DPH alebo možnosťou Finančnej správy vstupovať do kolaudačného konania.

Zástupcovia obchodníkov a stavebníkov sa svojich sektorov zastávajú. Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak tvrdí, že čím menšia firma, tým je riziko optimalizácie daní za hranou zákona vyššie. „Neexistuje, aby veľké firmy či reťazce neodvádzali dane. Pri menších sa to vylúčiť nedá,“ hovorí Konštiak. Dodáva, že lepšiu kontrolu tých nepoctivých umožnila práve bločková lotéria, o ktorej mal v jej začiatkoch sám pochybnosti. „Nikdy som netvrdil, že je to zlý nápad, podporoval som to. Nie však v prípade, že sa do toho budú zapájať obchodné reťazce tak, že ponúknu bezplatnú registráciu. Vtedy sa účel lotérie stráca,“ myslí si Konštiak. Naopak, rezort financií chce, aby sa bločky do lotérie dali zaregistrovať priamo po nákupe v reťazcoch. Daniari tak získajú veľkú databázu bločkov, ktorú potom pri kontrole môžu využiť na odhaľovanie daňových únikov.

Stavebníci: Vinní sú ľudia

Bločky či faktúry sú však ľuďom niekedy „ukradnuté“, najmä keď kupujú stavebný materiál. Bez dokladov si môžu vyjednať zľavu. To je hlavný dôvod, prečo si prezident Zväzu stavebných podnikateľov Zsolt Lukáč nemyslí, že by samotné firmy pôsobiace v stavebníctve boli menej ochotné odvádzať štátu dane. „Vinníka treba hľadať na strane odberateľa. Konečný užívateľ, respektíve ten, ktorý si objednáva u stavebníka, či už materiál, alebo realizáciu stavby, sa priamo opýta, či je to možné bez DPH,“ opisuje Lukáč.

V čase, keď firmy bojujú o každého zákazníka je bežné, že zákazky robia bez faktúry a o 20 percent lacnejšie. Ak by na podmienku zákazníka nepristúpili, automaticky ho tým posielajú ku konkurencii. V niektorých krajinách môžu byť pokutovaní ľudia, ktorí po odchode z obchodu nemajú pri sebe bloček. Na Slovensku sa takéto opatrenie zatiaľ nepripravuje.

„Sektoru stavebníctva by mohla pomôcť aj nová legislatíva, ale zatiaľ neviem povedať, ako sa to ujme,“ tvrdí Lukáč. Naráža na zmenu, ktorá platí od začiatku tohto roka. Od januára platí tzv. reverse charge. V praxi to znamená, že platenie daňovej povinnosti sa pri nezrovnalostiach prenesie na posledný subjekt v reťazci, ktorý predáva tovar konečnému spotrebiteľovi. V reťazci je tak zamedzené uplatnenie si neoprávneného nadmerného odpočtu. Nový systém platenia dane sa týka obilnín, ale aj stavebnej ocele, mobilných telefónov a iných zariadení, ktoré využívajú GSM komunikáciu.

Bločky ku kolaudácii

Od júla tohto roka by mali takisto všetky materiály, ktoré boli pri stavbe domu či paneláku využité, aj riadne zdokladované. „Zámerom je, aby finančná správa pri väčších investičných projektoch a podozreniach z daňových únikov mohla skontrolovať stavebníka na základe predloženého výkazu – výmeru. Ten by mal byť súčasťou kolaudačného rozhodnutia,“ povedal poradca ministra financií Radko Kuruc. Do kolaudačného rozhodnutia by malo vstúpiť Finančné riaditeľstvo, ako aj polícia.

Podobne to teraz funguje napríklad v susednom Rakúsku, kde si stavebný úrad preveruje zdroje financovania vybraných objektov. Robí tak na základe analýzy rizikovosti danej firmy. Kontrolné orgány by mali aj u nás sledovať dáta o ekonomickej činnosti, ako aj nedoplatky na DPH stavebných firiem. Týkať by sa to malo najmä veľkých stavebníkov. Stavebné úrady vydajú totiž ročne vyše 60-tisíc kolaudačných rozhodnutí.

Obmedzenie hotovosti

K lepšiemu výberu DPH v stavebnom sektore má pomôcť aj od vlaňajška platné obmedzenie platieb v hotovosti. Podnikatelia môžu platiť za tovar či službu svojim obchodným partnerom „na ruku“ iba do výšky 5-tisíc eur, pri fyzických osobách je hranica 15-tisíc eur. Ľudia najčastejšie platia hotovosťou práve pri nákupe stavebného materiálu či ojazdených áut.

Podnikateľ Marián Stričinský, ktorý vlastní menšiu stavebnú firmu v Trnave, upozorňuje na fakt, že väčšina zákazníkov má problém s dodržaním splatnosti faktúr. „Vítam preto, ak dostanem peniaze hneď na ruku. Riešim to teraz tak, že s klientom pôjdeme do banky a on mi tú sumu peňazí, ktorá prevyšuje nastavené limity, priamo vloží na účet,“ hovorí Stričinský. Limity pritom zaviedli vlády aj v iných európskych krajinách. V Španielsku platí obmedzenie do sumy 2 500 eur. Podobne proti daňovým podvodníkom postupuje aj talianska vláda, ktorá limit nastavila na 1 000 eur.

Bez dokladu žiadna daň

Problém, s ktorým sa daniari aktuálne stretávajú pri kontrolách obchodníkov či stavebníkov, je ten, že od tovaru zakúpeného mimo Slovenska nemajú často domáci podnikatelia nadobúdací doklad. Dnes je podľa odhadov daniarov asi 80 percent maloobchodníkov najmä v textilnom odvetví,  ale aj v maloobchodoch s potravinami, ktorí nakúpia tovar za hranicami Slovenska, ale nemajú naň nijaký doklad. Prepašovaný tovar potom o to jednoduchšie môžu predať bez dane.

Podľa platného zákona o účtovníctve si pritom v rámci podvojného účtovníctva musia obchodníci evidovať skla­dové hospodár­stvo, teda pôvod samotného tovaru. Problém pri zisťovaní, či obchodník daň správne odviedol, majú daniari v rámci kontrol prevádzok dlhodobo. Kompletná inventúra stavu zásob jednej predajne trvá približne päť pracovných dní, pričom na kontrolu je nasadených bežne okolo 16 pracovníkov Finančnej správy. Tí následne obchodníka vyzvú, aby dodatočne doložil nadobúdací doklad, na čo má podľa platného zákona osem dní.  Za ten čas si však obchodník môže vytlačiť desiatky pseudodokladov.

Firmy so zahraničným majiteľom

Daniari sú aktuálne prikrátki aj na prípady, keď sa v krajine registrujú spoločnosti, na čele ktorých sú ľudia z iného členského štátu, prevažne z Maďarska. Spoločnosti sú prepísané na tieto osoby aj v čase, keď sa ich daniari snažia preveriť v rámci kontrol. Nový konateľ sa však nezdržiava na území krajiny, nekomunikuje s kontrolnými úradmi, nepodáva daňové priznania. Väčšinou ide o podnikateľov, ktorých meno figuruje vo viacerých firmách.

Pôvod tovaru a tiež množstvo tovaru, s ktorým daná firma obchoduje, je z dôvodu nekomunikovania spoločnosti s úradmi ťažké preveriť. Skladovanie tovaru je taktiež spochybniteľné, keďže je podozrenie, že daňové subjekty vedú tieto skladové evidencie účelovo. Tovar prepravujú tieto firmy väčšinou vozidlami evidovanými mimo Slovenska. Ak chcú daniari podnikateľa preveriť, musia o to požiadať tretiu krajinu, pričom odpoveď z tretej strany je často len veľmi stručná s konštatovaním, že subjekt je nekontaktný a nepodáva daňové priznania. Táto odpoveď nestačí na to, aby daniari mohli jasne preukázať, že dodanie tovaru bolo iba fiktívne.