Podnikatelia prišli o špinavé peniaze

Zlaté časy pre nepoctivých podnikateľov sa na Slovensku pomaly končia. Štát totiž za posledné štyri mesiace minulého roku vybral na daniach o pol miliardy eur viac ako v rovnakom období 2012.

, , 19.02.2014 20:00, aktualizované: 20.02.2014 08:00
debata (120)

Viac peňazí do štátnej kasy priniesol boj proti daňovým podvodom spojený s oživovaním domácej ekonomiky pre zlepšovanie situácie v Nemecku.

Predpokladá sa, že mnoho obchodníkov napríklad z obavy z bločkovej lotérie začalo vydávať bločky, alebo prestalo ich falšovať. Daň z pridanej hodnoty z predaného tovaru tak nezostáva podnikateľovi, ale putuje už štátu. Na druhej strane je otázne, či sa podnikatelia s týmto stavom zmiera a neprejaví sa to na kvalite či cenách predávaného tovaru.

Kompenzácie od firiem zatiaľ nevidno

Zároveň platí, že keď podnikatelia prišli o stámilióny špinavých peňazí, ktoré unikali štátu na daniach, tieto zdroje môžu v určitom biznise chýbať. Týka sa to napríklad luxusnejších výrobkov či služieb, ktoré si nepoctiví podnikatelia z daných zdrojov užívali. Podľa analytikov však zlepšený výber daní nebude mať celkovo negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Aj preto, že do ekonomiky štát zároveň nalieva značné zdroje napríklad pri výstavbe diaľnic.

Na vývoji inflácie zase nevidno, že by si podnikatelia situáciu kompenzovali rastom cien. „Veľa podvodov sa nevydávaním bločkov dialo v reštauráciách. Tu si pre veľkú konkurenciu podnikatelia určite nebudú môcť dovoliť zdvíhať ceny,“ povedal ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Štát chce výber daní ďalej zlepšovať. „V minulom roku sme zlepšili úspešnosť výberu pri dani z pridanej hodnoty o 289 miliónov eur. Sú to peniaze vytrhnuté z pazúrov podvodníkov s daňou z pridanej hodnoty (DPH),“ povedal nedávno minister financií Peter Kažimír. Pokračovanie boja proti čiernym príjmom má priniesť sumy nad sto miliónov eur v tomto aj ďalších rokoch. „Tieto odhady zatiaľ vôbec nerátajú so zavedením elektronického kontrolného výkazu DPH,“ pokračoval Kažimír. Ten musia podnikatelia platiaci DPH po prvý raz daňovým úradníkom poslať už do 25. marca 2014.

Informácie z nového tlačiva pomôžu odhaliť karuselové podvody, vystavovanie fiktívnych dokladov, uplatnenie tej istej faktúry viac ráz či neodvedenie dane zo zrealizovaných obchodov. „Počítačový systém automaticky spáruje faktúry dodávateľov s odberateľmi. Veľmi rýchlo tak dokážeme zistiť, ak si niekto podvodne znížil vlastnú daňovú povinnosť uplatnením jednej faktúry u viacerých odberateľov,“ uviedol prezident Finančnej správy SR František Imrecze.

Štát tiež bude vedieť bez zdĺhavej kontroly zistiť, či podnikatelia dávajú do faktúr iné sumy ako tie, za aké v skutočnosti predali výrobok. Dnes totiž spoločnosť dokáže jednoduchý podvod s DPH spraviť aj bez siete spriatelených firiem. Podnikateľovi stačilo pre zvýšenie vrátenej DPH uviesť vo faktúre väčšiu sumu ako tú, za akú v skutočnosti predal výrobok. Daňoví kontrolóri na podvod prišli len v prípade osobnej kontroly faktúr u odberateľov. Nový počítačový systém na tento podvod upozorní automaticky.

Zabrániť sa bude dať aj ďalším jednoduchým podvodom. „V kontrolnom výkaze musia firmy uvádzať vykonané obchodné transakcie, a tak podnikatelia bez ekonomickej aktivity nebudú môcť žiadať o vrátenie DPH,“ dodal Imrecze. Finančná správa by totiž okamžite zistila, že ide o podvod. Väčšina susedných štátov nežiada od podnikateľov toľko informácií ako Slovensko. Kontrolný výkaz DPH tak bude menej účinný pri odhaľovaní podvodov firiem obchodujúcich so zahraničím.

Návrhy na zníženie daní

Pre problémy s inštalovaním počítačových systémov potrebných na komunikáciu s daňovými úradmi zaznieva kritika zavádzania kontrolného výkazu hlavne od menších firiem. „Nemali sme dostatok času na zvládnutie všetkých zmien. Môžu tak vznikať neúmyselné chyby, za ktoré nám hrozia vysoké pokuty,“ upozornil Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov. Ten tak navrhuje zaviesť nové tlačivo až od 1. júla 2014. Samotné zlepšovanie výberu daní na úkor podvodníkov malé firmy podporujú.

„Lepší výber daní vďaka zamedzeniu podvodom, vytvára priestor na plošné zníženie sadzby z dane z príjmu právnických osôb. Samozrejme, že v rámci boja s daňovými únikmi sú tí poctiví podnikatelia vystavení vyššej byrokracii, no v súčasnej vysokej miere podvodov je to nutné strpieť,“ uviedol Juraj Valachy, ekonomický analytik Tatra banky. Veľké firmy tak už pomaly začínajú upozorňovať na potrebu znižovania daní.

„Sadzba dane z príjmov právnických osôb síce bola znížená, v dôsledku kompenzácie zavedenia daňových licencií z pôvodných 23 percent na 22 percent, lenže táto sadzba je stále neprimeraná, a v porovnaní s okolitými štátmi znamená pre Slovensko konkurenčnú nevýhodu a brzdí tak prílev nových investícií a rozvoj ekonomiky, z čoho by mal štát, podnikatelia aj občania väčší osoh,“ skonštatoval Oto Nevický, generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Odlev financií do daňových rajov

Z údajov spoločnosti Bisnode Slovensko vyplýva, že na Slovensku podniká 3800 firiem, ktoré majú vlastníka v daňovom raji. V časoch krízy aj Európska únia pritvrdila boj proti daňovým únikom. Podľa plánov Bruselu v najbližších siedmich rokoch treba dostať do spoločného rozpočtu polovicu z takmer biliónovej straty na daniach, ktoré sa prelievajú v sivej ekonomike.

Jedným z krokov by malo byť práve zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, by stratili prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.

Rezort financií od tohto roka zvýšil sadzbu zrážkovej dane, ktorá by mala platiť na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Do vlaňajška bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Týka sa nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktoré s podobnými firmami obchodujú. Takéto obchodovanie by sa tak malo pre podnikateľov stať nevýhodné. Zrážková daň pritom funguje vo viacerých krajinách v Európe a vychádza aj z legislatívy Európskej únie. 35-percentnú zrážkovú daň nedávno zaviedlo aj susedné Česko.

© Autorské práva vyhradené

120 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo financií #výber daní
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy