"Hoci kauzu ešte nemožno považovať za definitívne ukončenú, veríme, že reálna hrozba, že Slovenská republika príde o milióny eur a stratí kontrolu nad strategickým prepravcom ropy v tomto regióne už bola zažehnaná,“ povedal pre agentúru SITA hovorca ministra hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Kedy by sa mohla celá kauza definitívne uzavrieť, sa zatiaľ ministerstvo neodvážilo predpovedať. Mohlo by to však byť v dohľadnom čase. "Bude to však závisieť od toho, či sa podarí presvedčiť súdy, aby rozhodovali napriek neustálym obštrukciám a prieťahom zo strany Ilčišinovcov, ktorí sa všemožne snažia ukončenie sporov oddialiť,“ dodal Jurikovič.
Štát bojuje s východoslovenskými podnikateľmi o 34-percentný podiel Transpetrolu už takmer dvadsať rokov. V tejto kauze bolo iniciovaných približne 50 súdnych sporov, ktoré prebiehali na slovenských a českých súdoch, vrátane ústavných súdov, ako aj na európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Ministerstvo hospodárstva očakáva hlavne rozhodnutie žilinského krajského súdu a špecializovaného trestného súdu. "Ak Krajský súd v Žiline potvrdí Ilčišinovu vinu, potvrdí, že pohľadávka voči štátu vznikla podvodom a Ilčišinovci nemali na exekúciu v roku 1998 žiaden právny titul. Ak Ilčišinovu vinu potvrdí aj Špecializovaný trestný súd v Pezinku, bude zrejmé, že exekúcia na majetok Transpetrolu v Českej republike bola neoprávnená,“ konštatoval Jurikovič s tým, že v trestných konaniach ešte nie je vynesenie konečných verdiktov na dohľad.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tak mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.