Vyššia úroveň harmonizovanej dane z príjmu právnických osôb či prípadne minimálna úroveň dane z príjmov by boli riešením. V prvom rade by však únia mala urýchlene prijať kroky na to, aby sa títo ľudia plateniu daní v budúcnosti nevyhli.
V poslednom čase sa začalo opäť viac diskutovať o väčšej príjmovej rovnosti ľudí. Práve v tejto otázke získavajú populisti a extrémisti veľkú podporu.
Ide o závažný problém, ktorý súčasní politici veľmi neriešia, v niektorých prípadoch by som si dovoliť tvrdiť, že tento fenomén ignorujú. Strata dôvery, predovšetkým mladých ľudí v únii, môže vyvolať veľmi negatívne smerovanie. Môže to posilniť nový úsvit nacionalizmu, a to práve v dôsledku toho, že namiesto európskych lídrov ponúkajú tieto strany mladým akúsi perspektívu.
S problémom rastúcej nerovnosti bojuje nielen Európa, ale aj Amerika.
Je to celosvetový problém. Na jednej strane tu máme bohatých, ktorí vlastnia stále viac, a na druhej strane chudobných, ktorí majú menej a menej. Nehovoriac o strednej triede, ktorá v mnohých krajinách akoby zanikla. Napríklad u nás vo Veľkej Británii sa vláda tento rozdiel rozhodla vyrovnať tým, že vytvára nové pracovné miesta prostredníctvom pružnejšieho trhu práce a zavádza samoreguláciu pre podniky a finančný sektor. Otázky, ako sú kvalita práce, výška mzdy a stabilné pracovné zmluvy, však boli zanedbané. V únii predpokladám trošku iný scenár. Myslím si, že po májových voľbách do Európskeho parlamentu a Európskej komisie môže prísť k tlačeniu aj na väčšiu progresivitu. S týmto programom prichádzajú najmä socialisti.
Myslíte, že sa to na európskej pôde dokáže aj reálne pretlačiť?
Európska komisia pod vedením jej súčasného predsedu José Manuela Barrosa presadzovala neoliberálnu hospodársku politiku pre európsky jednotný trh. Často však bolo jeho pôsobenie zo strany mnohých politikov, ale aj odborníkov kritizované. Pravdepodobne pod novým vedením sociálneho demokrata Martina Schulza sa môže smerovanie únie vo viacerých bodoch zmeniť. Keď sa pozrieme na situáciu v Nemecku, po voľbách v krajine vznikla veľká koalícia nemeckých konzervatívcov a sociálnych demokratov. Tí budú mať aj väčšie slovo v europarlamente. Myslím, že sa práve preto bude tlačiť na to, aby sa vytvoril progresívnejší systém zdaňovania v Európe. Vyššie dane pre podniky a ľudí s vyššími príjmami by sa mohli viac podieľať na riešení naliehavých sociálnych problémov v Európe, a vôbec celosvetovo. Vyššia úroveň harmonizovanej dane z príjmu právnických osôb či prípadne minimálna úroveň dane z príjmov by boli v tomto riešením. Bolo by to však veľmi ťažké zaviesť vo všetkých 28 členských štátoch EÚ. V prvom rade sa musí nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa plateniu daní vyhli. Dobrým príkladom je zamedzenie daňových rajov, ktoré Brusel navrhuje. Konať by mal však razantnejšie a rýchlejšie.
Aj vy osobne ste za ľavicové smerovanie únie?
Povedal by som, že by to mala byť taká kombinácia ľavicovej a pravicovej politiky, respektíve smerovania. Správnym krokom na zabezpečenie stabilnej budúcnosti jednotného trhu EÚ je kombinovať účinnejší dohľad nad národnými rozpočtami s rozširovaním sociálnej agendy. Je, samozrejme, dôležité, aby krajiny, ktoré majú vysoké zadlženie a deficity, prijímali opatrenia na ich zníženie, a aby sa v budúcnosti vyhli takýmto problémom. Na druhej strane čelíme dramatickej sociálnej kríze, najmä v južnej časti Európy. Tu by sme mali ako celok pomáhať, aby sa zabezpečilo viac práce, najmä pre mladých ľudí. V tomto smere sa už spustil program Záruky pre mladých, cez ktorý sa rozdeľujú miliardy na nové pracovné miesta. V tejto podpore by sa malo naďalej pokračovať. Najväčšou výzvou je však problematika chudoby. Mala by sa dosiahnuť záväzná životná úroveň naprieč všetkými členskými krajinami.
Akú máte politickú víziu?
Moje politické presvedčenie je sociálnodemokratické, teda stredoľavé. Som členom SPD (Sociálnodemokratická strana Nemecka, pozn. red.), ale v rámci mojej akademickej práce sa snažím o nezaujatosť a stranícku neutralitu. Keď som spomínal kritické hodnotenie Barrosa, tak negatívny postoj k jeho politike majú dokonca aj stredo-praví politici v EÚ. Barroso totiž hľadá vo všetkých táboroch podporu pre druhé funkčné obdobie ako predseda komisie, a preto jeho nasmerovanie politiky nemá jasnú víziu.
Ľudia však platiť vyššie dane nechcú aj preto, lebo nevidia, že za ich peniaze štát skvalitňuje verejné služby, že jazdia po lepších cestách, majú kvalitnejšie školy a dobrú zdravotnú starostlivosť.
Súhlasím s vami, že jedným z problémov je hlboká nedôvera k tomu, kam smerujú vládne výdavky. Týka sa to mnohých členských štátov EÚ. Ľudia v škandinávskych krajinách, ako je Švédsko, majú najväčšiu dôveru v štát a v to, kam smerujú dane, ktoré mu odvádzajú. Preto sú aj ochotní akceptovať vysokú úroveň zdanenia. Nemecko a Francúzsko sú niekde uprostred. Veľká Británia a Írsko sú zase na opačnom konci. Tam ľudia dávajú prednosť nízkemu daňovému zaťaženiu, neveria štátu. Ešte horšie je to v prípade krajín strednej a východnej Európy, kam patríte aj vy. Ak ľudia nevedia, kam smerujú ich dane, resp. ich politici míňajú neúčelne a nevidia to na lepších cestách a dobrej kvalite verejného sektora, plateniu sa vyhýbajú.
To je však doslova živná pôda pre nové strany…
Presne tak. S krízou postupne rástol populizmus a na sile získavajú postupne aj neofašistické strany. Tie sa môžu viac posilniť v nadchádzajúcich májových voľbách do Európskeho parlamentu. Hlavnou agendou týchto strán je však okrem vami spomínaných vecí aj nenávisť voči migrantom, žiadateľom o azyl, utečencom, Rómom a lokálnym národnostným menšinám, a to najmä ak sú inej farby pleti. Ich témou sa stali aj príjmové rozdiely medzi ľuďmi, ktoré sa rokmi zväčšujú. Tieto strany sa dnes nespoliehajú iba na voličov strednej vrstvy, ale aj na voličov pracujúcej triedy, ktorí sa cítia vylúčení z politického systému. Očakávam, že ak sa strany ako britská UKIP, nemecký AFD alebo francúzsky Národný front dostanú do europarlamentu, budú silne proti posilneniu integrácie v rámci EÚ, proti prísnejšej kontrole národných rozpočtov zo strany Bruselu, ako aj proti novému nastaveniu kontroly bánk či harmonizácii daní.
Bol by potom projekt silnejšej Európy ohrozený?
Áno. Nachádzame sa v období, keď členské štáty sú tesne pred definitívnou dohodou na tom, ako bude realizovaný napríklad bankový dohľad, ktorý by mal byť veľkým krokom k stabilnému finančnému sektoru v EÚ. Komisia navrhla jednotný kontrolný mechanizmus pre eurozónu, ale zatiaľ nevieme povedať, do akej miery budeme schopní vytvoriť skutočný harmonizovaný systém dohľadu. Stále sa dolaďujú detaily a tieto debaty by mohli narušiť práve nové strany, ktoré odmietajú bankovú úniu. Už teraz vidíme problém v tom, že konzervatívno-liberálna demokratická vláda pod vedením Davida Camerona sa odmieta zúčastňovať na všetkých pokusoch o posilnenie regulácie nad bankami na úrovni EÚ. Vzhľadom na to, že finančný sektor vnútri aj mimo eurozóny je úzko spätý, je dôležité, aby sa dohľad realizoval v rámci jednotného trhu v 28 členských štátov EÚ.
Čo prinesie zriadenie bankovej únie bežným ľuďom?
Pre bežných ľudí to bude znamenať, že už neprídu o svoje uložené peniaze. Ich vklady v bankách budú viac chránené pred nezodpovednosťou bankárov. Eliminuje sa riziko strát týchto vkladov.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová najnovšie opäť oddialila zavedenie prísnejšieho dohľadu nad bankami. Práve zdĺhavé riešenie problémov využívajú extrémisti a populisti na získavanie si voličských preferencií.
Dôvod nárastu podpory týchto politických strán je v rastúcom rozčarovaní ľudí zo súčasného stavu na politickej scéne naprieč európskymi krajinami. Najmä mladí ľudia cítia, akoby neboli súčasťou súčasného politického zriadenia, že na nich politici nemyslia pri rozhodovaniach. To je priestor pre populistické strany, aby z toho politicky vyťažili.
Málokedy však svoje predvolebné sľuby aj naplnia.
Presne v tomto to celé je. Po získaní mandátov sa totiž nemusí ukázať, že niečo aj reálne v spoločnosti a fungovaní politiky zmenia. Už z nedávnej minulosti sa ukázalo, že populistické strany a extrémne pravicové strany v Európe, ktoré zasadli do parlamentu, zvyčajne rýchlo stratili podporu ľudí. Ukázalo sa, že ich sľuby nenaplnia očakávania voličov. V týchto stranách takisto viac vidieť mocenské boje v rámci strany, čo v tradičných stranách je v menšej miere, resp. neohrozujú tým samotnú existenciu strany.
Najnovšie prišla francúzska populistická politička Marine Le Penová s vyjadrením, že po voľbách do europarlamentu vytvorí frakciu, ktorá privedie úniu ku kolapsu.
Nemyslím si, že sa to nejakej strane z tohto zoskupenia reálne podarí. Problém však vidím v tom, že únia bude smerovať k nacionalizmu, čo sa absolútne prieči samotnej filozofii, prečo jednotné spoločenstvo štátov vôbec vzniklo. Napriek slabinám, ktoré únia má, myslím teraz na nezodpovednú hospodársku politiku, ktorú v minulých rokoch nikto neustrážil, priniesla mier a relatívnu ekonomickú stabilitu na európskom kontinente za posledných takmer 60 rokov. Návrat na nacionalistické nepriateľstvo, ktoré charakterizovalo obdobie pred koncom druhej svetovej vojny, by bola katastrofa pre budúcnosť Európy. V čase globalizácie môžu práve ekonomiky štátov európskej dvadsaťosmičky ťažiť z jednotného integrovaného trhu.
Christian Schweiger
je profesorom na Katedre medzinárodných vzťahov na Durham Univerzity vo Veľkej Británii. Vyštudoval politológiu a sociológiu na univerzite v Regensburgu, doktorát z politológie získal na anglickej University of Derby. Pracoval ako vedecký pracovník vo výskumnom stredisku na Trinity College v írskom Dubline. V súčasnosti spolupracuje na výskume UACES, ktorý sa zaoberá hodnotením jednotného trhu v 28 štátoch Európskej únie v globálnom prostredí. Aktuálne tiež pracuje na knihe, ktorá skúma vplyv svetovej finančnej krízy na európske ekonomiky.