Kľúčové riešenie je v tom, aby sa najbohatším zabránilo v presune majetku a biznisu do daňových rajov. Ľudia sa totiž skladajú na rastúce zisky hŕstky svetových boháčov, ktorí potom zo získaných peňazí neplatia dane.
Európski lídri a aj americký prezident Barack Obama už prišli s návrhmi opatrení. V Európe ide najmä o väčšiu integráciu a spoločný boj proti daňovým rajom. Neúspech si už politici nemôžu dovoliť. Kríza a rast nezamestnanosti pridali na popularite extrémistom, ktorí ponúkajú silové riešenia. Ide o nebezpečný trend. Podstatne silnejšie znaky ekonomickej nerovnosti bolo badať pred doteraz dvoma svetovými vojnami v minulom storočí.
Nové smerovanie Európy sa očakáva s tohtoročným nástupom nového predsedu Európskej komisie, ktorým sa zrejme stane socialista Martin Schulz. „Myslím, že sa bude po májových voľbách do Európskeho parlamentu tlačiť na to, aby sa vytvoril progresívnejší systém zdaňovania v Európe. Vyššie dane pre podniky a ľudí s vyššími príjmami by sa mohli viac podieľať na riešení naliehavých sociálnych problémov v Európe a vôbec celosvetovo,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na Katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.
Nedávne alarmujúce štatistiky ukázali, že 85 najbohatších ľudí na svete vlastní majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. Problémom je, že v mnohých krajinách upadá stredná trieda. Novodobý fenomén trápi nielen európske krajiny, ale aj Američanov. Kým americký prezident Barack Obama prišiel najnovšie s riešením, ktoré predstavuje zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy pre federálnych zamestnancov a vytvorenie nového systému dôchodkového sporenia, európski lídri chcú bohatým viac klepnúť po prstoch obmedzením daňových rajov. V Bruseli sa začína diskutovať aj o tom, aby bohatší prispievali viac do národných rozpočtov.
Hrozbou pre Európu sú extrémisti, ktorí integráciu a spoločné riešenia odmietajú. „Chudoba je mimoriadne dôležitý fenomén umožňujúci nárast extrémizmu a populizmu v celej Európe,“ hovorí politológ Martin Klus.
Podľa najnovších odhadov by zo 751 kresiel mali v europarlamente obsadiť 180 práve európski pravicoví a ľavicoví extrémisti. Z analýzy týždenníka The Economist vyplýva, že v europarlamente môže takisto vzrásť podpora euroskepticizmu zo súčasných 12 až na 25 percent.
„Rast sociálnych rozdielov oslabuje vnútornú súdržnosť spoločnosti. Ak stále viac ľudí prestáva veriť v spravodlivosť spoločnosti, v ktorej žijú, ťažko od nich možno čakať, že budú podporovať tradičné politické strany, ktoré im opakujú, že je to tá jediná spoločnosť, ktorú môžu dostať,“ konštatuje analytik euractiv.sk Radovan Geist.
Rýchle riešenia nie sú reálne
Nové strany pritom takisto volajú po väčšej rovnosti medzi bohatými a chudobnými, no riešenia neponúkajú. „Neviem o žiadnom typickom populistovi, ktorému by sa pri dodržiavaní demokratických štandardov podarilo fenomén chudoby aspoň z väčšej miery udržateľným spôsobom vytlačiť po prevzatí moci,“ dopĺňa Klus.
Keď ľudia dnes hovoria o príjmovej nerovnosti, zväčša spomínajú obrovský vzostup veľmi bohatých ľudí, stagnujúce mzdy, oslabené vyhliadky strednej triedy a veľký počet ľudí v spodnej časti spoločenského rebríčka. Kým ľavicoví ekonómovia tvrdia, že pomôže väčšia progresivita, pravicoví ekonómovia vidia riešenie v rovnej dani.
„Pri rovnej dani je motivácia bohatších k zdaňovaniu v daňových rajoch omnoho nižšia. Výhodou rovnej dane je i to, že celý systém je potom omnoho jednoduchší,“ tvrdí Jiří Cihlář, analytik Next Finance. V skutočnosti však aj v takomto prípade bohatí ľudia využívali možnosť ako sa plateniu daní vyhnúť. Daňové úniky nepribrzdila rovná daň ani na Slovensku. Vláda Roberta Fica ju vlani zrušila, aby vybrala viac peňazí od bohatých.
Boj proti daňovým rajom
Brusel plánuje zriadenie čiernej listiny daňových rajov, voči ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Slovenský rezort financií od januára tohto roka zaviedol vyššiu zrážkovú daň, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Týka sa nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú. Ak si však napríklad milionár dá trvalý pobyt do daňového raja, daniari môžu byť na jeho príjmy krátki. Milionári totiž optimalizujú dane aj tak, že vykazujú obchody na Slovensku za biznis v rámci daňového raja, ktorý podrobnosti o transakciách nezverejňuje.
Krízu spôsobilo aj nezodpovedné správanie bankárov. Prísnejšiu kontrolu bankového sektora si európski lídri najnovšie sľubujú od zriadenia tzv. bankovej únie. Jej postupné formovanie by však mohli zastaviť na európskej úrovni práve extrémisti. Ekonómovia varujú, že práve posilnenie postavenia extrémistov a populistov v europarlamente môže ešte viac prehĺbiť krízu eurozóny. „S krízou postupne rástol populizmus a na stupňujúcej sile získavajú aj neofašistické strany. Očakávam, že ak sa tieto strany dostanú do europarlamentu, budú silne proti posilneniu integrácie v rámci EÚ, proti prísnejšej kontrole národných rozpočtov zo strany Bruselu, ako aj proti novému nastaveniu kontroly bánk, ako aj harmonizácii daní,“ domnieva sa Schweiger.
Únia bude silnejšia
Schvaľovací proces v únii by sa mohol skomplikovať. „V niektorých prípadoch môžu zablokovať rozhodnutia europarlamentu, no nebude to znamenať, že sa rozhodovací proces v únii zastaví. Európa sa ale postupne môže stať menej tolerantnou, slobodnou a menej rešpektujúcou práva,“ tvrdí Geist. Napríklad odsúhlaseniu viacročného rozpočtu únie na roky 2014 – 2020 už teraz predchádzali mesiace tvrdého vyjednávania europoslancov.
Najnovšie prišla francúzska populistická politička Marine Le Penová s vyjadrením, že po voľbách do europarlamentu vytvorí frakciu, ktorá privedie úniu ku kolapsu. „Necháme Európsku úniu padnúť. Strhli sme Berlínsky múr. Ja chcem teraz strhnúť ten bruselský,“ vyhlásila nedávno. Politička dúfa, že sa k jej protieurópskemu postoju pridajú aj ďalšie strany. Na to, aby vytvorili frakciu, však potrebujú, aby v nej bolo zastúpených najmenej 25 poslancov aspoň zo šiestich členských štátov, čo momentálne nemajú.
„V EP budú pravdepodobne i naďalej prevažovať proeurópske sily vo frakciách ľudovcov, sociálnych demokratov, liberálov a zelených. Projekt bankovej únie a fiškálnej koordinácie by preto mal aj naďalej postupovať po malých krokoch dopredu,“ argumentuje ekonóm a analytik Pražského ústavu pre globálnu politiku Glopolis Jiří Čáslavka.