V automobilke prišli na to, že ak prejdú z troch 8-hodinových zmien na štyri 6-hodinové, môžu zvýšiť výrobu. Moderné bezporuchové stroje tak pôjdu bez prestávky sedem dní v týždni. Časť doterajšej práce za ľudí vykonajú roboty a závod zarobí na vyššej produktivite. Novinku by časom mohli skopírovať aj subdodávatelia, aby držali krok. Kratší pracovný čas je pri väčšom využití technológií bežný napríklad aj v Holandsku, Nemecku či Francúzsku.
„V bratislavskom závode Volkswagenu sa uvažuje nad zavedením úplne novej filozofie pracovného času,“ povedal pre Pravdu Jozef Uhrík, čestný prezident Zväzu automobilového priemyslu na Slovensku. Fabrika investuje do nových technológií až 1,5 miliardy eur. „Automatizácia logicky musí vyústiť do skracovania pracovného času, ak sa chce zachovať súčasný počet zamestnancov,“ potvrdil Uhrík.
Odborníci upozorňujú, že automatizácia mala už pred štyridsiatimi rokmi priniesť viac voľného času. „Nestalo sa tak a v praxi rozvoj nových technológií viedol k rastu nezamestnanosti,“ uviedla sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied. Teraz sa črtá zmena aj na Slovensku.
Vedenie fabriky ako kompenzáciu navrhuje znížiť platy o štyri percentá. Je však pravdepodobné, že platy dole nepôjdu, čím by ľuďom pribudol voľný čas a zlepšila sa kvalita života. „Určite nebudeme súhlasiť s prepúšťaním ľudí ani znižovaním platov,“ povedal šéf odborov vo Volskwagene Zoroslav Smolinský.
V slovenskej ekonomike firmy vyrábajú viac ako pred krízou, nezamestnanosť sa však na rekordne nízke predkrízové úrovne nevrátila. „Dlhodobo navrhujeme tento problém riešiť skrátením pracovného času na 37,5 hodiny týždenne za predpokladu neznižovania platov ľudí,“ povedal predseda OZ KOVO Emil Machyna. Práca by sa tak rozložila medzi viac zamestnancov. Teraz je pracovný čas 40 hodín týždenne. Je zrejmé, že niektoré fabriky si pracovný čas môžu dovoliť znížiť vďaka novým technológiám. Neplatí to však plošne. Rezort práce preto nateraz odmieta skrátiť pracovný čas pomocou zákona, pretože niektorých investorov by to mohlo odradiť od pôsobenia na Slovensku.
Roboty namiesto ľudí
Skrátenie pracovného času až na tridsať hodín týždenne by bola obrovská zmena. „Veľa ľudí si svoje nízke platy zvyšuje práve formou nadčasov. Ľudia tak budú mať obavu zo zrušenia možnosti zvyšovania miezd nadčasmi,“ odhadla možné problémy Kusá. Dnes totiž robotníci v automobilovom priemysle na dosiahnutie nadpriemerných platov bežne po dohode so zamestnávateľom odpracujú za rok až štyristo hodín nadčasov. „Podnikom sa tak na skracovaní pracovného času podarí s ľuďmi dohodnúť iba vtedy, ak nebudú ohrozené ich mzdy,“ uzavrela Kusá.
Skracovanie pracovného času je jedinou možnosťou, ako pri zvyšovaní nasadenia robotov zachovať existujúce pracovné miesta. Napríklad v novej zvarovni bratislavského Volkswagenu bude nainštalovaných 850 priemyselných robotov, ktorých obsluha si bude vyžadovať asi tristo robotníkov počas jednej zmeny. „Skrátením pracovného času na šesť hodín denne sa dokáže pri štyroch pracovných zmenách zabezpečiť nepretržité využitie nových automatických liniek,“ dodáva Uhrík.
Briti sú pred nami
Kratšie pracovné týždne nie sú vo svete ničím výnimočným. „V západných krajinách sú bežné aj dvadsať- či tridsaťhodinové úväzky týždenne. Najmä francúzsky a britský trh sú v tejto oblasti priekopníkmi,“ priblížil Martin Miklánek z personálnej agentúry Manpower. Firmy kratšie pracovné úväzky kombinujú s trvalými a získavajú tak schopnosť flexibilne reagovať na trhové zmeny. Teda bez väčších problémov zvládať viac aj menej objednávok.
Nie vo všetkých prípadoch vedie skrátenie pracovného času k zvyšovaniu konkurencieschopností závodu. „Zavedením 5-zmennej prevádzky v spoločnosti došlo k nárastu počtu zamestnancov a s tým spojený výrazný nárast celkových nákladov spojený s pracovnou silou, čo v nasledujúcich rokoch znamenalo nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť spoločnosti,“ uviedla Iveta Falatová z tlačového oddelenia U. S. Steel Košice. V železiarňach na východe Slovenska totiž prácu na päť zmien presadili zamestnanci, nie vedenie podniku.
Práca pre státisíce ľudí
Na Slovensku na základe skúseností z minulosti platí, že aby vznikali nové pracovné miesta, je potrebné, aby ekonomika rástla tempom minimálne tri percentá za rok. „Ak je rast nižší, vyššiu produkciu dokáže pokryť rastúca produktivita existujúcich zamestnancov a nové miesta nevznikajú,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. Napriek argumentom niektorých zamestnávateľov je tak logickým riešením zabezpečujúcim viac práce pre všetkých práve skracovanie pracovného času.
„Zvýšil by sa dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile, ktorú by personálne agentúry museli nájsť. Pri niektorých pozíciách by to pre ne predstavovalo celkovú výzvu napríklad v prípade zváračov či vodičov vysokozdvižných vozíkov na zabezpečenie potrebnej obslužnej logistiky,“ priblížil následky skracovania pracovného času Luboš Sirota z personálnej agentúry McROY Group. Dočasní zamestnávatelia by tak nových ľudí pre veľké fabriky museli dovážať zo slovenských regiónov s najväčšou nezamestnanosťou. „Skrátením pracovného času na šesť hodín denne je možné teoreticky vytvoriť o asi tretinu pracovných miest navyše,“ pokračoval Sirota. Išlo by teda o státisíce pracovných pozícií.
Voľný čas navyše
V praxi však veľa záleží od organizácie pracovného času a nastavenia výroby v konkrétnej fabrike. „V skutočnosti sa vnútornými organizačnými zmenami a nastavením spotreby pracovného času v kombinácii s automatizáciou výroby dá dosiahnuť takáto zmena aj bez výrazného zvyšovania pracovnej sily,“ zhodnotil Sirota. Podľa neho Slovensko ako také, a týka sa to aj priemyslu, nie je pripravené na plošné skracovanie pracovného času.
Bratislavský Volkswagen je totiž výnimočný v tom, že Slovensko mu lacnejšou výrobou automobilov zvyšuje konkurencieschopnosť nemeckého koncernu vo svete a kratšia pracovná doba umožní lepšie využiť drahé roboty. V minulom roku boli priemerné platy zamestnancov 1¤540 eur bez započítania manažmentu. Vedením navrhované štvorpercentné zníženie platov by tak pre zamestnancov predstavovalo stratu 61,6 eura za mesiac. Na druhej strane ľudia by získali za mesiac navyše 40 hodín voľného času.