Týka sa to pritom všetkých menších pôžičiek, teda tých, čo už ľudia teraz nesú na svojich pleciach, ale aj prípadných nových úverov od bánk, ale najmä nebankoviek.
Navrhovanú zmenu zákona ohlásili poslanci Smeru spolu s ministerstvom spravodlivosti. Zmena v sebe zahŕňa určitú retroaktivitu. „Po schválení zákona v parlamente nebudú môcť byť vykonávané exekúcie na nehnuteľnosti pre dlhy do dvetisíc eur. Platí to aj pre dlhy, ktoré vznikli v minulosti,“ povedal Anton Martvoň, poslanec Smeru.
Rómovia ju vysťahovali
Pre nízky dlh prišla o dom roku 2006 aj Terézia Gašparová z Radošiny. Pre ťažkú životnú situáciu si požičala 3,1 tisíca eur a až neskôr zistila, že vrátiť má postupne až 11,2 tisíca eur. Keď nezaplatila jednu splátku, nebankovka dom v dražbe predala a poslala skupinu Rómov, ktorí ju vysťahovali. Pani Gašparová sa Rómov zľakla a odišla.
„V priebehu sekundy boli zo mňa, môjho postihnutého syna a priateľa bezdomovci, ktorým ostali len šaty, čo mali na sebe,“ dodala Gašparová. „Doteraz sa na súdoch neviem domôcť spravodlivosti. Meškali sme len s jednou splátkou, to stačilo na to, aby prišli Rómovia, vyhodili nás z domu,“ opisuje Terézia Gašparová. Tá po ôsmich rokoch verí, že sa na slovenských súdoch nakoniec domôže spravodlivosti. Podobných príbehov by mali byť na Slovensku tisícky vzhľadom na obraty, zisky nebankoviek a počty exekúcií. Nie každý občan však má silu brániť sa na súdoch či sa zdôveriť médiám.
Malé dlhy vo výške do dvetisíc majú v bankách či nebankových spoločnostiach desaťtisíce ľudí. Najmä pri nebankových spoločnostiach sa stávalo, že pri nezaplatení jednej splátky podmienky úveru umožňovali exekvovať celé domy či byty. S exekúciami má problém priemerne každý piaty Slovák.
Ochrana ľudí sa zvýši
„Aj pri exekúciách dlhov nad dvetisíc eur sme zvýšili ochranu ľudí tak, že nehnuteľnosti budú môcť byť dražené len za trhovú a nie nadobúdajúcu cenu,“ naznačil zámer poslanec Martvoň. Po páde komunizmu ľudia kupovali byty za pár tisíc korún. V priebehu rokov však trhová cena nehnuteľností stúpla na desiatky a v hlavnom meste v lukratívnych lokalitách až na státisíce eur. Úžernícke nebankové subjekty tak zarábali hlavne na predaji nehnuteľností pod trhovú hodnotu. „V novele Občianskeho zákonníka tiež jasne definujeme úžeru, povinnosť skúmať schopnosť ľudí splácať pôžičku a stanovujeme maximálnu výšku odplaty,“ opisuje Martvoň zmeny, po ktorých ľudia aj odborníci volajú už roky.
Štát stanoví výšku úverov aj s poplatkami. Odplata pre nebankové subjekty nebude môcť presiahnuť dvojnásobok priemerného úroku bánk. Takto definovaný pojem zaručí, že keď banky požičiavajú priemerne za 15-percentný úrok, zisk nebankoviek po započítaní všetkých poplatkov a úrokov by nemal presiahnuť 30 percent. Ak sa tak stane, zmluva je automaticky neplatná.
Úroky dostanú strop
Podľa nových pravidiel by tak pani Gašparová musela nebankovému subjektu pri pôžičke 3,1 tisíca, splatnej o päť rokov, vrátiť maximálne 6-tisíc eur a nie spomínaných 11,2 tisíca eur. Podľa prepočtov denníka Pravda by jej mesačná splátka klesla o 88 eur na 101 eur za mesiac. „Nižšia mesačná splátka by sa nám určite splácala ľahšie, ale problém bol v tom, že zamestnanci nebankovky nám zavádzajúco tvrdili, že sa nám nič nestane, ak sa aj omeškáme so splácaním,“ skonštatovala Gašparová.
Ľuďom v súdnych sporoch proti nebankovkám pomáhajú rôzne občianske združenia. „Ak navrhované zmeny prejdú, tak v zákone bude konečne definovaná úžera, čo určite pomôže v súdnych sporoch s nebankovými subjektmi,“ povedal právnik Ambróz Motyka, zastupujúci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa. Doteraz totiž bolo definovanie úžery priamo na rozhodovaní súdov. Kým niektorí sudcovia považovali za úžernícke už úroky nad tridsať percent, iní sudcovia napríklad až úvery s úrokom nad šesťdesiat percent za rok. Po novom bude nariadením vlády jasne stanovené, za aké maximálne úroky vrátane poplatkov sa môže požičiavať bežným ľuďom.
Nebankovky zmeny kritizujú
Tento prístup vyvoláva obavy aj v slušnejších nebankových subjektoch zameriavajúcich sa na pôžičky pre nízko príjmových ľudí. „Služby nebankových spoločností využívajú ľudia pri bežných situáciách – pokazí sa im práčka a chcú na splátky novú alebo im prišiel nečakane vysoký nedoplatok na energiách. Ak im na to nepožičia – pre úrokový strop – banka ani poskytovateľ spotrebiteľských úverov, zo štatistík a prieskumov v iných krajinách s takouto reguláciou, ako je Nemecko či Francúzsko, vyplýva, že budú otvorení možnosti požičať si nelegálne,“ uviedol výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov Ivan Kahanec.
Nebankovky kritizujú aj to, že úvery nebudú môcť byť poskytované v hotovosti, ale len na účet. „Nečudujem sa nebankovkám, že sa im nepáčia navrhované zmeny, lebo im to obmedzí ich zisky. V každom prípade ak niekto bude v rámci čiernej ekonomiky požičiavať ľuďom za úžernícky úrok, spácha trestný čin a zatkne ho polícia,“ uzavrel Martvoň.
Poškodený musí byť aktívnejší
O tom, že boj proti nebankovým subjektom je beh na dlhé trate, svedčia aj ďalšie aktuálne problémy. „V súdnych spotrebiteľských sporoch s nebankovými subjektmi nemôžu na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu podávať občianske združenia odpor,“ uviedol Motyka. To môže byť problém, keďže od nebankoviek si požičiavajú hlavne ľudia zo sociálne slabších skupín, ktorí sa nevedia efektívne brániť.
„Doteraz stačilo, ak nás oslovili niekto, kto mal problémy s nebankovým subjektom, a my sme za neho spravili celú obranu. Odteraz sa vyžaduje aktivita samotného poškodeného,“ dodal Motyka. Odpory sa podávajú napríklad voči rozhodnutiam súdov zriaďujúcim platobné príkazy voči klientom nebankových subjektov. Právnici občianskych združení totiž často v zmluvách nájdu neprijateľné podmienky, a tým zbavia klienta nebankovky povinnosti platiť.