Západ si prejedá úspech. Poučíme sa z toho?

Američania s najvýkonnejším potravinovým hospodárstvom na svete sú v šoku. Podľa najnovšieho celosvetového prieskumu, ktorý hodnotil nielen dostatok, kvalitu a cenovú dostupnosť potravín, ale aj stravovacie návyky obyvateľstva, skončili s Japoncami až na 21. mieste spomedzi 125 krajín. Slovensku patrí slušné 25. miesto spolu s Maďarskom.

27.01.2014 20:00 , aktualizované: 28.01.2014 08:00
strava, výživa, jedlo, brucho, bolesť,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (19)

Slovensko už aj vzhľadom na klesajúcu potravinovú sebestačnosť a nižšie mzdy v pomere k cenám nedopadlo najhoršie. O poradí v rebríčku, v ktorom suverénne vedú západoeurópske krajiny na čele s Holandskom, Francúzskom a Švajčiarskom, rozhodli nielen ekonomické parametre cenovej dostupnosti potravín, ale aj zdravotné aspekty výživy.

Práve na nich pohoreli Američania, ktorí majú síce jedla dosť, ale nejedia zdravo. Z podobného dôvodu sú na tom Slováci v rebríčku zdravého stravovania už dokonca lepšie ako niektoré ekonomicky vyspelejšie krajiny, ktoré si prejedajú svoj úspech. Ide o Česko, Slovinsko, ale aj Kanadu. Nie je jasné, či sa z toho Slováci poučia. Civilizačné choroby, ktoré majú pôvod v nezdravej strave, prejedaní sa a zlom životnom štýle, znepokojujú aj slovenských lekárov a odborníkov na výživu.

„Slovensko sa ocitlo v hodnotení Oxfam – medzinárodnej spoločnosti skúmajúcej potravinové systémy – vysoko, ale to ešte neznamená, že máme dôvod jasať,“ myslí si profesor Ľubomír Valík z oddelenia výživy a hodnotenia potravín Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Slovensko sa podľa Valíka dostalo v celosvetovej tabuľke na dobré miesto okrem iného aj preto, že má dosť čistej pitnej vody. Plusové body zbieralo za relatívnu cenovú stabilitu potravín, ale podľa lekárky zaoberajúcej sa výživou Alžbety Béderovej z regionálneho Úradu verejného zdravotníctva v Bratislave je zraniteľné v tom, že naše plné pulty sú postavené na dovozových potravinách.

Cieľom prieskumu Oxfam bolo získať obraz o tom, kde sú najhoršie a kde najlepšie podmienky na stravovanie. Niektoré zistenia prekvapili. Američania mali síce najlepšie skóre v kritériu dostupnosti potravín, kde sa skúmala ich cena a vplyv inflácie na cenu potravín, ale mínusové body za takpovediac prejedanie sa. USA sú spolu s Egyptom, Saudskou Arábiou či Mexikom krajinou, kde sa najviac vyskytujú ochorenia vyplývajúce z nadváhy alebo aj konzumácie cukroviniek, s častejším výskytom cukrovky.

„Umením zdravého životného štýlu je neprejedať sa a zabezpečiť si pestrosť potravín,“ hovorí profesor Ľubomír Valík a do pozornosti dáva trojicu krajín, kde sa toto umenie darí pestovať. Holandsko, Francúzsko a Švajčiarsko sú podľa Valíka ukážkou toho, ako sa napriek hojnosti potravín a ich cenovej dostupnosti možno stravovať zdravo.

Slováci šetria na vitamínoch

Slováci vydávajú na potraviny 25 percent zo všetkých spotrebných výdavkov. V Nemecku je to o vyše desať percent menej. Podľa Valíka nevyhnutnosť narábať hospodárne s peniazmi vedie slovenských spotrebiteľov k tomu, aby premýšľali, koľko potravín a v akom sortimente si nakúpia a skonzumujú.

Obezita a cukrovka sa však vo zvýšenej miere začínajú objavovať aj na Slovensku, a to ako priamy dôsledok nezdravého stravovania. Kým Francúzi dostali za diabetes 12 trestných bodov a za obezitu 24, Slovákom pridelili za výskyt cukrovky 29 a obezity 35 bodov, Američanom 36, resp. 46 bodov.

PIANO

Prečítajte si aj glosu Mariána Repu Zdravý ako Holanďan. Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

To, že tieto choroby vyčíňajú čoraz viac aj na Slovensku, súvisí podľa Valíka so zmenou života. Ľudia pracujú menej fyzicky, pri práci sedia a celkove sa málo hýbu, zato výdatne jedia. Zmenilo sa aj správanie súčasných dôchodcov, ktorí aktívny život prežili v socializme. Tejto časti populácie sa zdajú ceny zeleniny a ovocia vysoké v porovnaní s minulosťou. „Na druhej strane si mnohí z nich doprajú presladené čokolády a bonbóny, ktoré vtedy považovali za mierny luxus,“ porovnáva Valík stravovacie návyky jednej a tej istej generácie kedysi a dnes.

Príkladom nesprávneho stravovania je aj uprednostňovanie lacnejších potravín. „Tieto potraviny obsahujú rôzne náhradky za cennú, ale drahú svalovinu, alebo živočíšny tuk nahrádza rastlinný. Rôzne hydrokoloidy, stabilizátory a prídavné látky tak vytláčajú z potraviny jej ušľachtilé zložky a v konečnom dôsledku neposkytujú plnohodnotnú stravu,“ upozorňuje profesor Valík.

Na každom rohu číha cukor

Ľudia by mali pozorne čítať etikety o zložení výrobkov. Napríklad cukor sa vyskytuje aj tam, kde ho spotrebiteľ neočakáva. Povedzme v tatárskej omáčke. Niektoré mliekarne vo Francúzsku začali pridávať cukor aj do bielych jogurtov. Sladkosť totiž predáva a zisk z predaja je dnes kritériom, ktoré rozhoduje o bytí a nebytí aj potravinárskych firiem. Výrobcovia podľa Valíka si potom česť zachraňujú tým, že vytvoria výrobky s vyššou pridanou hodnotou, vracajú sa k pôvodným receptúram.

Spotrebiteľ má tak na výber. V skutočnosti sa však nákup potravín premieňa pomaly na detektívku, v ktorej spotrebiteľ musí vylúčiť potraviny, čo ohrozujú jeho zdravie.

Krajinou, z ktorej by si Slovensko mohlo brať príklad, je Rakúsko. „Sú verní domácim potravinám, chránia svoje poľnohospodárstvo, pretože práve ono je garantom bezpečných potravín s jasným pôvodom,“ uzatvára Ľubomír Valík.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #ceny #choroby #stravovacie návyky