Podľa výpočtov denníka Pravda má 30 najväčších slovenských boháčov majetok v hodnote 12 miliárd eur. Ide napríklad o fabriky, pozemky, vily či limuzíny. Zodpovedá to majetku 550-tisíc ľudí, čo je približne štvrtina bežných pracujúcich. Priemerný Slovák má totiž podľa štúdie Európskej centrálnej banky majetok asi za 21,5 tisíca eur. Bežní ľudia majú byty, autá či úspory. Ak by sa majetok top milionárov porovnal s chudobnejšou časťou obyvateľstva, rozdiely by boli ešte výraznejšie a zrejme by sa blížili k pomeru ekonomickej nerovnosti vo svete.
„Trend bohatnutia bohatých a schudobnievania strednej triedy a chudobných vedie k frustrácií ľudí a k nepokojom, ktoré sa už začínajú prejavovať vo viacerých krajinách. Súvisí to aj so stratou práce, nepostihnuteľnosťou boháčov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní a odvádzajú peniaze do daňových rajov, ako aj sľubmi politikov, že viac zakročia, ale nedeje sa tak,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá.
Skupina top boháčov bohatne na každodenných platbách bežných ľudí, keďže vlastnia podniky v potravinárstve, doprave, energetike či hutníctve. Na opačnej strane je pätina Slovákov s platom do 500 eur mesačne. Na ilustráciu, ak by aj každý mesiac 1,2 milióna Slovákov z danej skupiny usporili 10 eur, spolu by našetrili na majetok 30 najbohatších za 83 rokov.
V Európe, vo svete, ale aj na Slovensku sú pri aktuálnej vláde tendencie bohatých zdaniť viac. Diskutujú o tom aj odborníci na aktuálnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. Pohľad ekonómov na túto problematiku sa však líši. Kým jedni sú za to, aby sa rôznymi reštrikčnými opatreniami zabránilo nerovnomernému prerozdeľovaniu majetku v spoločnosti, druhí hovoria o ohrození základného demokratického princípu, a teda o práve nedotknuteľnosti osobného vlastníctva. Siahnuť na majetok bohatých napríklad progresívnym zdanením podľa niektorých z nich môže byť len krátkodobá náplasť, ktorá problémy nevyrieši.
Za výraznú progresivitu je napríklad francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý po svojom zvolení vyhlásil, že zdanenie najbohatších Francúzov je cesta ku skončeniu krízy. Jeho 75-percentná daň pre tých, ktorých ročný plat presahuje milión eur, však narazila na ústavný súd. Nový plán, ktorý je zapracovaný v rozpočte na tento rok, zaviedol 75-percentnú daň, ktorú budú musieť platiť priamo firmy, ktoré platy vyplácajú. Na Slovensku platí od minulého roka 25-percentná daň pre tých, ktorých ročný príjem prevyšuje hranicu 34 401 eur. V budúcom roku chce vláda zdaniť luxusné nehnuteľnosti. O jeho nastavení sa momentálne diskutuje. Na európskej úrovni je snaha zakázať daňové raje.
„V každej spoločnosti sú daňové a príjmové nerovnosti. Ide o základný charakter rozdeľovania zdrojov, v ktorom tí, čo riskujú a vytvárajú hodnoty, majú mať väčšie bohatstvo ako tí, ktorí sú závislí od sociálnej podpory. Myslím, že svetu by pomohol rozvoj rovnosti príležitostí,“ myslí si Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu. Bohatých ľudí podľa neho treba vnímať aj inou optikou ako len tou, že bohatnú na úkor zvyšku ľudí. Práve oni dávajú totiž prácu ostatným. V slovenských pomeroch najviac v stavebníctve, energetike, hutníctve či doprave.
Podľa analytika portálu euractiv.sk Radovana Geista si vyjadrenia európskych lídrov či inštitúcii v EÚ v otázke vyrovnávania finančných nerovností ľudí protirečia. „Na jednej strane dnes častejšie počujeme o potrebe posilnenia ,sociálnej dimenzie integrácie' – v čom môžeme vidieť vágne formulovaný prísľub menej nerovnej spoločnosti. Na druhej strane, značná časť prijatých či vytvorených rozhodnutí, pravidiel, mechanizmov v reakcii na krízu menovej únie v oblastiach rozpočtovej kontroly, prípadne koordinácie makroekonomických politík, idú práve opačným smerom,“ konštatuje Geist.
Naráža na prísne rozpočtové škrty, ktoré museli po vypuknutí krízy vlády prijímať, aby znížili svoje rozpočtové schodky a celkové zadlženie. Ak by však k tomu nepristúpili, na narastajúce dlhy krajín by sa niekoľkonásobne viac museli zložiť budúce generácie.
Zhoršovanie životnej úrovne ľudí nahráva na európskej úrovni extrémistom, ktorí prichádzajú s jednoduchými odkazmi k ľuďom v štýle: zastavte vykorisťovanie. „Otázka zväčšujúcej sa príjmovej nerovnosti ohrozuje samotnú demokraciu, lebo ľudia si tieto šialené rozdiely uvedomujú a rastie napätie a frustrácia. Na úrovni EÚ je v tejto súvislosti aktuálna otázka zákazu daňových rajov, o ktorej sa už diskutuje, ale v ktorej neexistuje zhoda,“ hovorí aktivista a rektor Akadémie médií Eduard Chmelár.
Jedným z krokov by malo podľa európskych politikov byť zriadenie čiernej listiny daňových rajov, proti ktorým by EÚ uplatňovala sankcie. Tie by sa mali dotknúť aj spoločností, ktoré majú sídlo alebo pobočky v daňových rajoch. Podniky, ktoré porušujú európske daňové predpisy, by stratili prístup k finančným prostriedkom EÚ aj k štátnej pomoci. Každá spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní, by mala zverejniť informácie o pokutách alebo odsúdení za daňové trestné činy. Štátne orgány by tiež mali mať možnosť odstúpiť od zmlúv v prípade, že dodávateľ poruší svoje daňové povinnosti.
„Najbohatší ľudia sveta sa aj napriek tomu určitým spôsobom plateniu daní vyhnú. Buď daňovou optimalizáciou, alebo proste nebudú vytvárať hodnoty,“ tvrdí Michal Valentík, hlavný investičný stratég ČP Invest. Slovenský rezort financií od tohto roka zaviedol vyššiu zrážkovú daň, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami z daňových rajov. Týka sa nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú.