Ku koncu minulého roku štát takisto zlepšil výber dane z pridanej hodnoty. Analytici to pripisujú opatreniam na boj s daňovými únikmi. Vláde to dáva priestor povoliť opraty škrtov a úspor. Zároveň by v tomto roku mohla v rozpočte zaplátať prípadné výpadky z horšieho hospodárenia obcí či zdravotníctva. Práve tieto oblasti považujú ekonómovia za najväčšie riziko tohtoročného štátneho rozpočtu.
„Vývoj ekonomiky bude priaznivejší, ako sme predpokladali v našej septembrovej prognóze. Na podrobnosti si musíme počkať do zverejnenia oficiálnej makroekonomickej prognózy o dva týždne,“ odkázal v pondelok šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko. Je možné, že vlaňajší rast ekonomiky bude okolo percenta, kým prognóza bola 0,8 percenta. Podobne aj rast hospodárstva pre rok 2014 pôjde zrejme výraznejšie nad 2 percentá, kým plán bol 2,2 percenta.
Rezort financií tvrdí, že lepšie čísla výberu daní a priemyslu pomôžu dosiahnuť zníženie vlaňajšieho deficitu pod Bruselom stanovenú trojpercentnú hranicu. „Nižší deficit napomáha k realistickejšiemu splneniu cieľa aj na rok 2014, čo znamená verejný dlh pod hranicou 57 percent hrubého domáceho produktu,“ tvrdí poradca ministra financií Radko Kuruc. Zatiaľ na celkové zhodnotenie roka 2013 nie sú známe výsledky hospodárenia samospráv, ako aj daňové priznania za vlaňajšok.
Ekonomike pomáha priemysel
To, či Slovensko dodržalo Bruselom stanovenú trojpercentnú hranicu deficitu verejných financií za rok 2013, povie európsky štatistický úrad Eurostat až v apríli 2014. Nateraz sa štát môže oprieť o zlepšenie vývoja európskych ekonomík, čím si polepšili najmä naši výrobcovia pôsobiaci v priemysle. Tí mali koncom roka vyššie tržby ako pred rokom. Dvojciferný nárast tržieb si pripísali strojári, producenti elektrických zariadení, ale aj automobilky. Práve tie sú tradičným ťahúňom slovenskej ekonomiky, preto je novembrový rast ich tržieb o 16 percent dobrou správou.
„Pozitívom zvyšovania dynamiky rastu priemyselnej produkcie je aj postupne klesajúci počet odvetví, ktoré sa nachádzajú v červenom pásme,“ hodnotí analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Výraznejší rast priemyslu očakávajú ekonómovia v druhej polovici tohto roka, keď sa premietnu do reálnej výroby lepšie čísla rastu nemeckého hospodárstva. Nemecký priemysel, ktorý je ťahúňom nielen domácej, ale aj európskej ekonomiky, si totiž od minulého roku drží silné tempo zotavovania.
„Do Nemecka smeruje pätina slovenského vývozu. Viac ako polovica slovenského vývozu smeruje do eurozóny, pre ktorú je Nemecko hospodárskou lokomotívou. Viac ako štvrtina slovenských zamestnaných pôsobí v priemysle, ktorý je závislý od vývoja exportu,“ hovorí analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Vláde pomáha v tomto roku aj vlaňajší lepší výber daní. Štátu sa podarilo za minulý rok vybrať na dani z pridanej hodnoty medziročne o viac ako 430 miliónov eur. Rezort financií to pripisuje opatreniam na boj s daňovými únikmi. „Určite to malo výrazný vplyv. Vláda ľuďom ukázala, že ide tvrdo proti daňovým podvodníkom,“ potvrdil ekonóm SAV Vladimír Baláž.
Štát od roku 2012 zaviedol viacero zmien v tejto oblasti. V tomto roku Kažimírov rezort vytvoril v rozpočte až štvrťmiliardovú rezervu, do ktorej by mali pritiecť peniaze práve z opatrení na boj s daňovými únikmi. Veľa si sľubuje od zavedenia kontrolného elektronického výkazu DPH, ktorý od nového roku musí podávať mesačne každý platiteľ dane z pridanej hodnoty. Výber daní sa zlepšil aj pre zavedenie bločkovej lotérie.
Zlepšil sa výber daní
Tým, že sa štátu darilo vlani lepšie odhaľovať daňové podvody, pomohlo to v konečnom dôsledku aj minuloročnému deficitu. Ten bol o miliardu nižší, ako si vláda naplánovala. Ešte v rozpočte na rok 2013 očakávala schodoch na úrovni približne troch miliárd eur. Okrem vyšších daňových príjmoch štát takisto vlani výraznejšie podliezol naplánované výdavky, ktoré vyčerpal len na 87 percent. Môže za to lacnejšie financovanie slovenského dlhu, keďže sme v minulom roku boli svedkami toho, že si štát požičiaval na trhoch rekordne lacno. Štátu „pomohlo“ aj slabšie čerpanie eurofondov. Spolufinancovanie projektov z európskych peňazí pokleslo oproti plánom približne o 40 percent.
Slovenskej ekonomike nateraz verí aj medzinárodná ratingová agentúra Moody's, ktorá nedávno potvrdila rating Slovenska na úrovni A2, pričom zlepšila jeho výhľad z negatívneho na stabilný.
„Z pohľadu zahraničných investorov a podnikateľov to znamená, že krajina má stabilné ekonomické prostredie. Preto by sme mohli prilákať investície nielen do štátnych dlhopisov, ale aj do reálnej ekonomiky. Takisto tzv. riziková prirážka by sa mala znížiť, keďže Slovensko je menej rizikovou krajinou,“ hovorí Karol Piovarcsy, riaditeľ Saxo Bank v Prahe.