Svoje o tom vie šéf Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek, podľa ktorého nastavenie ústavného zákona na hrubý dlh obmedzuje činnosť štátu na trhu aj v čase, kedy by to bolo pre neho výhodné.
„Riadenie štátneho dlhu spočívalo dlhé roky na princípe, že v prípade dobrých trhových podmienok štát predal viac dlhopisov ako v danom čase potreboval. V prípade menej výhodných úrokových sadzieb štát predaj dlhopisov významne obmedzoval. A zákon o dlhovej brzde to v súčasnom znení v podstate znemožňuje,“ uviedol v rozhovore.
Čerstvým príkladom je podľa neho nová 15-ročná emisia eurobondov, z ktorej štát predal dlhopisy za 1,5 mld. eur už v prvých dňoch tohto roka. Pôvodne chcela tento obchod agentúra realizovať už v októbri, keď boli podľa Bytčánka podmienky na trhu pre podobnú transakciu snáď historicky najlepšie za 20 rokov. Kvôli pravidlám dlhovej brzdy však tento plán odložili, pretože by predaj dlhopisov navýšil hrubý dlh. „Ak by sme tento istý dlhopis z januára predali v októbri, tak by bol možno o 0,1 % p.a. lacnejší. Tým, že dlhová brzda je založená na monitorovaní hrubého dlhu, vydanie dlhopisu do zásoby ihneď zvyšuje štátny dlh. A pokiaľ nedôjde k zmene zákona, tak okrem komplikácie pri financovaní to môže zvyšovať náklady na dlhovú službu štátu,“ tvrdí Bytčánek.
Pre krajinu by tak podľa neho bolo lepšie, keby sa zákon o dlhovej brzde novelizoval tak, aby bola kalkulácia založená na čistom dlhu. Od hrubého dlhu by sa tak odrátali aktíva a hotovostné rezervy a sledovala by sa až táto položka. Ako príklad uvádza dve spoločnosti s rovnakými záväzkami, no s rozdielnou hotovosťou. Firma s väčšou hotovosťou má pravdepodobne väčšiu bonitu. Rovnako to podľa Bytčánka môžeme aplikovať aj na verejné financie. „Štát s rovnakými záväzkami, ale väčšou hotovostnou rezervou má na trhu väčšiu bonitu,“ hovorí. Dlhová brzda v súčasnom znení tak podľa neho môže stáť v budúcnosti daňovníkov dodatočné výdavky a štátu neumožňuje naplno využívať dobré časy na trhu.