"Výška dane bude kopírovať sadzby toho vyššieho územného celku, kde sú už dnes v priemere najnižšie. Ročné sadzby dane z motorových vozidiel budú pre jednotlivé druhy vozidiel jednotné a určovať ich bude svojím nariadením vláda,“ tvrdí tlačový odbor ministerstva financií.
V súčasnosti má najnižšie sadzby cestnej dane banskobystrická župa, pre vozidlá s objemom motora 900 až 1 200 cm3 je ročná sadzba 78,41 eura. Naopak najvyššia daň sa platí v bratislavskom regióne, kde je ročná sadzba takéhoto auta 88,18 eura. V prípade nákladnej dopravy je sadzba dane pri 40-tonovom kamióne s tromi nápravami opäť najnižšia v banskobystrickej župe – podnikateľ ročne uhradí za takýto kamión 2 790 eur. V ostatných krajoch sa ročné sadzby v tomto prípade pohybujú v rozmedzí od 2 800 až do 3 014 eur.
Cieľom ministerstva je zmeniť od budúceho roka súčasné nastavenie dane z motorových vozidiel tak, aby čo najviac vyhovovalo všetkým zúčastneným stranám, teda vyšším územným celkom, podnikateľom pôsobiacim v oblasti dopravy aj štátu.
„Pri príprave zmien intenzívne rokujeme a komunikujeme s predstaviteľmi jednotlivých vyšších územných celkov a autodopravcov, najmä so zástupcami združenia autodopravcov ČESMAD,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. Dopravcovia sa často sťažovali na to, že sadzby nie sú jednotné a v niektorých krajoch pre nich pridrahé. Župy zase argumentovali tým, že sa nezohľadňuje rozsah cestnej siete v ich správe, a pritom peniaze vybrané na dani z motorových vozidiel používajú prednostne na údržbu týchto ciest.
Ozývala sa väčšina samosprávnych krajov s výnimkou bratislavskej župy. Tá totiž obhospodaruje najmenej kilometrov ciest 2. a 3. triedy, no jej podiel na dani z áut je omnoho vyšší, ako majú zvyšné regióny. Bývalý banskobystrický župan Vladimír Maňka (Smer) povedal, že jeho kraj má 2¤500 kilometrov ciest, Bratislavský kraj má päťkrát menej ciest a osemkrát menej mostov a vyberá trikrát toľko na dani z motorových vozidiel.
"Na jeden kilometer to u nich predstavuje 66-tisíc eur, u nás 6-tisíc eur. Je to absolútny nepomer,“ dodal Maňka.
Podľa Pellegriniho nové nastavenie dane by malo priniesť spravodlivejšie prerozdelenie týchto príjmov podľa vopred stanovených kritérií so zohľadnením aj rozsahu cestnej siete v jednotlivých župách. Župani ešte navrhujú, aby daň z motorových vozidiel rozdelil štát krajom podľa vzorca, aký sa uplatňuje pri delení dane z príjmu fyzických osôb. Vzorec zohľadňuje nielen dĺžku ciest, ale aj počet obyvateľov, rozlohu kraja a hustotu obyvateľstva. Tejto myšlienke je rezort financií takisto naklonený. Bratislavská župa by však týmto krokom mohla prísť na úkor ostatných regiónov o milióny eur, pretože rozlohou je najmenšia. Bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ) navrhol, aby sa zároveň zmenilo prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb, kde Bratislavský kraj zase ťahá za kratší koniec.