Medzi mestá, kde obyvatelia siahajú hlbšie do peňaženky než je priemer, patrí nielen Bratislava so svojimi všetkými mestskými časťami, ale napríklad aj Senica, Malacky, Piešťany, Myjava, Púchov či Levice. Vyplýva to z porovnania Podnikateľskej aliancie Slovenska. Podľa nej po zhruba 20-percentnom raste daní z nehnuteľností v uplynulých dvoch rokoch nastupuje pre rok 2014 výrazné spomalenie.
"V roku 2014 sa priemerná úroveň sadzieb daní z nehnuteľností zvýšila v 79 okresných mestách a mestských častiach Bratislavy oproti predchádzajúcemu roku o nepatrných 0,48 percenta. Sadzby daní z nehnuteľností zvýšilo len 13 miest. Viditeľnejšie sadzby narástli v len Stropkove, Malackách a Liptovskom Mikuláši. V ostatných mestách, ktoré menili sadzby daní z nehnuteľností, či už smerom hore, alebo dole, boli tieto zmeny zanedbateľné,“ tvrdí Róbert Kičina, šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Oproti vlaňajšku najviac porástli dane za ostatné nebytové priestory a za stavby na bývanie. "Kým v minulých rokoch najviac rástli dane pre podnikateľov, v tomto roku sme zaznamenali nevšednú zmenu. Dane týkajúce sa administratívnych a výrobných priestorov v priemere mierne poklesli a dane pre občanov v súvislosti s bývaním v priemere mierne vzrástli,“ porovnáva Kičina.
Ako už denník Pravda informoval v pondelok, miestne dane navyšovali len menšie okresné mestá. Väčšie mestá zvyšovanie pred voľbami neriskovali. Aj Kičina vraví, že blížiace sa jesenné voľby predstaviteľov samospráv boli zrejme hlavnou brzdou výraznejšieho zvyšovania daní z nehnuteľností a v snahe nepohnevať si voliča väčšina z nich odmietla prispieť ku konsolidácií verejných financií zvýšením lokálneho daňového zaťaženia svojich obyvateľov a podnikateľov.
Mestá upozorňujú aj na podstatný fakt, a to platobnú disciplínu ľudí. "Výber miestnych daní a miestneho poplatku je čoraz komplikovanejší, je potrebné v širšom rozsahu uplatňovať aj prostriedky, ktoré má správca dane v zmysle zákona na exekučný výber,“ hovorí za hlavné mesto hovorkyňa primátora Daniela Rodinová. Podobný problém majú aj v Rožňave, kde tento rok zvýšili miestne dane o infláciu, presnejšie o 3,6 percenta. Dlhy na daniach, hlavne z minulých období, musia takisto vymáhať za pomoci exekútora a vlani prišlo touto cestou do mestskej pokladnice 50-tisíc eur.
Výber z majetkových daní je však podľa Kičinu stále nízky. "Celkový výber z majetkových daní na Slovensku je približne štvrtinový v porovnaní s priemerom OECD alebo tretinový v porovnaní s Poľskom. Stále teda existuje priestor na ich potenciálny rast a posilnenie ich pozície v bilancii príjmov samospráv,“ dodáva.
Dane v niektorých mestách neporastú len bežným ľuďom, ale aj podnikateľom. Napríklad v Stropkove sa zvýšila daň z nehnuteľností oproti vlaňajšku o vyše 13 percent. Podnikateľ, ktorý na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1¤500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1¤000 m2 za tieto nehnuteľnosti zaplatí tento rok najvyššiu daň v Púchove, a to 6¤449 eur. Treba však dodať, že toto mesto má veľmi výhodnú polohu, pre blízku diaľnicu a železnicu. Naopak, v Medzeve – mestečku na východnom Slovensku – platia nielen podnikatelia, ale aj miestni takmer najnižšie dane. Sto štvorcových metrov domu zdaní mesto len šiestimi eurami za rok a za byt s rozlohou 60 m2 sa platí ročná daň takisto 6 eur.
Medzi mestá, ktoré dane tento rok nemenili, patrí napríklad Hlohovec. V meste dokonca tento rok mierne poklesli sadzby dane zo stavieb na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou.