Rok 2014 vyhlásený za Medzinárodný rok rodinných fariem by však mohol priniesť isté oživenie. Nové programovacie obdobie do roku 2020 totiž prichádza s jednoduchšou podporou malých poľnohospodárov.
Hoci za posledné štvrťstoročie prešlo slovenské poľnohospodárstvo veľkými zmenami, stále si uchováva veľkovýrobný charakter. Podľa posledného Štrukturálneho cenzu fariem v roku 2010 sa síce na Slovensku eviduje 26 463 fariem, ale na 80 percentách pôdy hospodária družstvá, akciové spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide ani nie o desať percent všetkých fariem.
„Typické rodinné farmy, aké pozná Rakúsko či západné Nemecko, sú na Slovensku v podstate stále bokom hlavného diania v poľnohospodárstve,“ myslí si Zuzana Homolová zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend. Domnieva sa, že pri väčšej podpore by rodinné farmy vznikali rýchlejšie. Na Slovensku však stále napríklad nie je zadefinovaný ani pojem, čo to vlastne rodinná farma je.
K rodinným farmárom by mohli mať najbližšie samostatne hospodáriaci roľníci (SHR). Nejde pritom už o malú skupinu roľníkov . V roku 2010 cenzus fariem napočítal 6008 „eshárkárov“, ktorí dovedna obhospodarovali 316 370 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je v prepočte na jedného 526 hektárov.
Čo je vlastne rodinný podnik
Ťažko povedať, či sú samostatne hospodáriaci roľníci typickými predstaviteľmi slovenskej rodinnej farmy, akú si predstavovali jej protagonisti po roku 1990. Veď v takom Rakúsku pripadá na rodinnú farmu zhruba 30 hektárov pôdy, kým na Slovensku je to v prípade SHR fariem sedemnásťnásobok tejto plochy. Mnohí „eshárkári“ sa stali úspešnými modernými agropodnikateľmi, prebrali skrachované hospodárske dvory po družstvách a štátnych majetkoch, ale tento nový typ podnikov, často orientovaný len na intenzívne pestovanie obilnín či olejnín, sa ani zďaleka nepribližuje klasickej západoeurópskej rodinnej farme, kde pracuje celá rodina.
Lenže pomimo dominantných družstiev, obchodných spoločností a „SHR farmároch“ je tu prehliadaná, ale predsa len zrejmá masa 16 179 malých fariem, ktorá patrí neregistrovaným fyzickým osobám. Dovedna na tieto malé farmičky s priemernou výmerou tri hektáre pripadá len 50 047 hektárov, ale aj táto pôda môže produkovať a zamestnávať viac ľudí ako v súčasnosti.
Zuzana Homolová z Ekotrendu si myslí, že v malých farmách je skrytý rezervoár okolo tridsaťtisíc pracovných síl. „Ak máme na Slovensku 2 891 obcí, v každej z nich by sa mohlo okolo desať ľudí zamestnať v poľnohospodárstve a keby sa k tomu pridali rôzne služby, vytvorilo by sa ešte viac pracovných miest,“ tvrdí Homolová.
Ľudia by sa do gazdovania aj na malých výmerách pôdy podľa Homolovej určite pustili, keby boli jasnejšie definované pravidlá, čo je to vlastne rodinná farma. Nepáči sa jej, že dnes si rodičia s deťmi či súrodenci musia založiť spoločnosť s ručením obmedzeným na to, aby mali rodinný poľnohospodársky podnik.
Malo by to byť podľa nej jednoduchšie. Treba prihliadať na to, že chovateľmi a pestovateľmi sú často ľudia so základným vzdelaním. Nejde pritom len o vedenie podniku, jeho účtovníctva, ale aj o predaj produktov z dvora. Tie stále zaťažuje príliš komplikovaná administratíva a kontrola zo strany Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Malí dostanú paušálne podpory
Malým poľnohospodárom a mladým farmárom by malo svitnúť na lepšie časy. Pravda, nebude to okamžite, ale až od roku 2015, keď by napríklad farmári s malými výmerami pôdy (zhruba do 5 hektárov) mohli dostať každoročne do roku 2020 paušálnu dotáciu 1¤250 eur a k tomu jednorazovú štartovaciu podporu 15-tisíc eur napríklad na nákup strojov, zvierat, ale aj prikúpenie či prenájom pôdy.
„Brusel má záujem zjednodušiť vyplácanie podpôr malým farmárom, ktorí tvoria v rámci Európskej únie až jednu tretinu poberateľov podpôr,“ vysvetľuje štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Štefan Adam. Nové pravidlá Programu rozvoja vidieka by malo mať Slovensko schválené v jeseni. Ak Brusel odsúhlasí zmeny, potom by v októbri tohto roku mohli uchádzači o 15-tisíceurové podpory predkladať svoje projekty platobným agentúram v jednotlivých regiónoch.
V odbyte produkcie ovocia, zeleniny a zemiakov by mali pomôcť malým poľnohospodárom tri odbytové centrá, ktoré sa plánujú vybudovať na západnom, strednom a východnom Slovensku. Práve tieto centrá by mali umožniť predaj hotovej produkcie malých farmárov obchodným systémom.