Lotyšský bankový sektor totiž mnohí ekonómovia a dokonca aj samotní európski politici označujú ako sektor s podozrivými peniazmi z Ruska a iných postsovietskych krajín. „Ihneď po vstupe Lotyšska do eurozóny očakávam, že tok podozrivých financií sa zvýši,“ povedal pre agentúru AP Mark Galeotti, profesor z Newyorskej univerzity, ktorý sa zaoberá organizovaným zločinom v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
Z Lotyšska sa podľa jeho slov malo vytvoriť "mini Švajčiarsko“ vo východnej Európe, teda miesto, kde by kapitál z menej stabilných krajín ako Rusko alebo Kazachstan aspoň na určitý čas zakotvil, prípadne využil krajinu na presunutie sa do bankových centier ako Zürich alebo Londýn. "Medzičasom sme zaviedli niekoľko opatrení zameraných proti praniu špinavých peňazí a nadmernému objemu peňazí vstupujúcemu do našich bánk. Tvrdenie, že objem podozrivých peňazí po našom vstupe do eurozóny sa zvýši, nie je preto pravdivé, “ povedal však pre Pravdu minister financií Lotyšska Andris Vilk.
Lotyšsko má momentálne 20 registrovaných bánk, teda jednu na 100-tisíc obyvateľov. Z nich však 13 je považovaných za takzvané butikové banky, ktoré takmer výhradne závisia od zahraničných zdrojov, najmä z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Časť z týchto zdrojov pritom predstavujú podľa odhadov ekonómov podozrivé peniaze. Vklady zo zahraničia tvoria takmer polovicu všetkých vkladov v lotyšských bankách. V prvom štvrťroku minulého roka vzrástol objem zahraničných vkladov medziročne o 17,7 percenta. Prečo je krajina v tomto smere taká vyhľadávaná, odôvodňujú ekonómovia tým, že Lotyšsko má mimoriadne prísne zákony o ochrane údajov.
Ekonómovia upozorňujú na fakt, že nie je to až tak dávno, čo musela eurozóna zachraňovať Cyprus, ktorý rovnako lákal do svojho bankového sektora obrovský objem peňazí z Ruska. V tom čase lídri eurozóny deklarovali, že proti podobným finančným rajom budú tvrdo postupovať. Bankový systém Lotyšska však v porovnaní s veľkosťou ich ekonomiky nie je taký mohutný, ako bol v prípade Cypru predtým, ako krajina musela požiadať o pomoc. „Bankový sektor vytvára v Lotyšsku štyri percentá hrubého domáceho produktu, na Cypre až 40 percent,“ tvrdí pre Pravdu renomovaný lotyšský ekonóm Andris Strazds. Eurozóne by teda nemalo hroziť, že by Lotyšsko muselo v prípade problémov svojich bánk žiadať eurozónu o záchranu.
V Lotyšsku po rusky
„Ty gavaríš pa russki?“ pýta sa nás predavačka v lotyšskom obchode s cukrovinkami. Ona ani jej kolegyňa nevedia po anglicky, spolu hovoria iba ruštinou. Krajina bola dlho pod nadvládou Rusov, preto až tretina Lotyšov, prevažne zo staršej generácie, hovorí iba po rusky. Mladšia generácia však už pozná z ruštiny maximálne „da“ a „spasiba“. Angličtinu a druhý cudzí jazyk sa tu učia od základnej školy. Či už starí, alebo mladí, veľa tunajších obyvateľov v týchto dňoch oslavuje vianočné sviatky. Pravoslávna cirkev má v krajine 10-percentné zastúpenie. Ulice Rigy sú aj v týchto dňoch celé osvetlené vianočnými výzdobami, stromčekmi a takmer na každom kroku ľudí núkajú chutným punčom a varenou klobásou.