Lotyšské obyvateľstvo nie je nadšené z toho, že sa na začiatku januára Lotyšsko stalo 18 krajinou, v ktorej sa platí spoločnou menou euro. Ľudí zväčša zaťažuje preratúvanie cien z eur na staré laty. Eurá sa im vzhľadovo nepáčia a s nostalgiou míňajú posledné laty, ktorými sa dá platiť prvé dva týždne nového roka.
Veľa menších obchodíkov začalo so zavedením eura zaokrúhľovať ceny za tovar či služby smerom nahor, ale celkovo to cenovou hladinou príliš nepohlo. Niekde chýbajú duálne cenovky. Zároveň však veľa ľudí verí, že euro nasmeruje krajinu z dlhodobého hľadiska k lepšiemu životnému štandardu.
Menšie problémy, napríklad chýbajúce duálne zobrazenie cien, sme si overili na vlastnej koži v obchodíku s čokoládou a suvenírmi v centre Rigy. „U nás sa dalo platiť eurami v obchode už dva týždne pred zavedením. Cenu v starej mene máme len pri niektorých výrobkoch,“ hovorí 46–ročná predavačka Johana. Aj na Slovensku pred piatimi rokmi, keď sa zaviedlo v krajine euro, využili situáciu menší obchodníci na to, aby po zaokrúhlení išli so svojimi cenami hore.
Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska však rástli ceny po prijatí eura na Slovensku v roku 2009 len na úrovni 0,15 percenta, čo je porovnateľné s odhadmi vplyvu zavedenia eura aj v ostatných krajinách eurozóny. Takto podobne sa očakáva, že sa prechod na euro odrazí na cenách aj v Lotyšsku. „Cien sa to dotkne minimálne,“ hovorí Marta Ribele, hovorkyňa Kancelárie Európskeho parlamentu v Lotyšsku.
Napríklad 40–ročný majiteľ reštaurácie v centre Rigy Andrejs Klavins tvrdí, že sa príchodom novej meny jeho život veľmi nezmení. „Mám pocit, že to prežívate viac ako my,“ hovorí s ironickým úškrnom Klavins. „Nemôžem tvrdiť, že som z toho úplne unesený a teším sa. Ani si neviete predstaviť, ako sa mi nechce prepočítavať eurá na staré peniaze,“ dodáva Klavins. Jeho kolega spoza baru však kričí, že krajine euro prinesie viac turistov a im zákazníkov. Nie všetci miestni s tým súhlasia. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky z novembra minulého roka vyše polovica Lotyšov má skôr negatívny postoj k spoločnej mene, pozitívne ju prijalo len okolo 45 percent tunajších obyvateľov. Dôvodom je stále neukončená kríza eura, ale aj ručenie za pôžičky problémovým krajinám únie.
Kontroly v malých obchodoch
Podľa 21–ročnej študentky Solvity z Rigy, ktorá si privyrába ako predavačka suvenírov v jednom z miestnych obchodov, boli bankovky v starejmene krajšie. „Skrátka, keď ste vzali do rúk starú bankovku, tak bola taká pevnejšia, väčšia. Teraz sa nám zdajú tie eurá ako také papieriky,“ hovorí Solvita. Jej slová nám potvrdil aj samotný minister financií Lotyšska Andris Vilks. „Áno, laty boli krajšie. Prijatím eura sme však chceli byť menej závislí od Ruska, posilniť našu konkurencieschopnosť a byť súčasťou väčšej integrácie únie,“ povedal pre Pravdu Vilks.
Spoločnú menu vnímajú ako krok k posilneniu krajiny v únii a odtrhnutie sa od vplyvu Ruska aj mnohí tunajší obyvatelia. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu získalo Lotyšsko v roku 1991. Sovietsky zväz mal vplyv v tejto krajine od roku 1940. Zaujímavé je, že za posledné štvrťstoročie je euro po sovietskom ruble, lotyšskom ruble a late už štvrtou menou, na ktorú si Lotyši musia zvyknúť.
Prvé dni si na plynulé zavedenie eura v obchodoch posvietili aj spotrebiteľské združenia. Centrum obhajoby práv spotrebiteľov Lotyšska dostáva už druhý týždeň od obyvateľov veľa sťažností v súvislosti s prechodom na euro. Najčastejšie sa Lotyši sťažujú na spomínaný rast cien, nesprávny prevod valút a neuvádzanie cien v dvoch menách, teda v eurách a latoch. Previerky ukázali, že tieto sťažnosti sú prevažne opodstatnené. Narušenia boli zistené v 78 percentách prípadov, informovala vedúca centra Baiba Vitolinyaová. „Mám pocit, že niektorí obchodníci zaokrúhľujú ceny, ako sa im zachce. Robia to však len v menších obchodoch a baroch, tí väčší si to nedovolia,“ hovorí 26–ročná študentka Krista Jansons.
Cesta k euru nebola jednoduchá
Ešte pred pár rokmi bolo málo pravdepodobné, že si táto študentka bude v miestnom bare za pitie platiť eurami. Lotyši totiž nespĺňali podmienky na to, aby novú menu prijali. Krajina totiž zažila až 25–percentný pokles hrubého domáceho produktu v prvých dvoch rokoch finančnej krízy. Požiadala preto v roku 2008 o pomoc EÚ a Medzinárodný menový fond, od ktorých si požičala 7,5 miliardy eur.
Pôžičku splatila v roku 2012, a to už o dva roky skôr, ako mala. Podarilo sa jej to vďaka tomu, že rýchlo zrazila vládne výdavky o takmer desať percentuálnych bodov v pomere k hrubému domácemu produktu, prepustila 30 percent úradníkov, zrušila polovicu štátnych úradov a zredukovala platy verejných zamestnancov o 26 percent. A to za jeden rok. Momentálne má krajina jeden z najnižších dlhov a, naopak, jeden z najvyšších rastov ekonomiky v eurozóne.
„Pre hospodársky rast sú dôležité zdravé verejné financie, bez dlhov. Naordinovali sme si preto radikálnu rozpočtovú diétu, na výdavkovej strane rozpočtu sme šetrili až vyše 70 percent finančných prostriedkov. Takéto rýchle radikálne škrty sú síce z krátkodobého hľadiska bolestivé, ale z dlhodobého hľadiska prinášajú svoje pozitíva,“ povedal pre Pravdu lotyšský minister financií Andris Vilks.
Jedným z vedľajších účinkov bola v prvých rokoch ozdravných opatrení aj vysoká nezamestnanosť, ktorej vrchol na úrovni 21,3 percenta bol v prvom štvrťroku v roku 2010. Aktuálne však počet nezamestnaných ľudí v krajine rapídne klesá. Podľa septembrových čísel lotyšského štatistického úradu klesla nezamestnanosť na úroveň 11,9 percenta. Dôvodom poklesu je nielen opätovné naštartovanie domácej ekonomiky, ale aj fakt, že za posledných desať rokov sa populácia zredukovala o viac ako desatinu. Z krajiny odchádzali za prácou za posledné roky najmä mladí ľudia, ktorí na lotyšskom trhu práce nevedeli nájsť uplatnenie. „Veľa mladých ľudí odtiaľ odchádza. Vedia jazyky, hľadajú si prácu v Nemecku alebo vo Švajčiarsku,“ hovorí miestny krčmár Oskar. Po Lotyšsku euro pravdepodobne ako ďalšia prijme susedná Litva, a to od roku 2015. Tretia pobaltská krajina, Estónsko, vstúpila do eurozóny v roku 2011.