Podľa prepočtov Národnej banky Slovenska rástli ceny po prijatí eura na Slovensku v roku 2009 len na úrovni 0,15 percenta, čo je porovnateľné s odhadmi vplyvu zavedenia eura aj v ostatných krajinách eurozóny.
„Euro nemá žiadny priamy dopad na cenotvorbu v danej krajine. Za predpokladu, že inflácia sa nemení, tak všetky zmeny cien súvisia s praktikami obchodníkov a so psychologickým vnímaním. Typickým príkladom môžu byť tovary s nižšou nominálnou hodnotou, a teda tendencia zaokrúhľovať nahor môže mať výrazný percentuálny dopad na konečnú cenu v eurách,“ hovorí riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Slovensko prijímalo novú menu 1. januára 2009, teda pred piatimi rokmi na začiatku hospodárskej recesie. Rast cien bol preto počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý. Navyše, v tomto období meny okolitých susedov sa výraznejšie oslabovali oproti euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Ceny v obchodoch sa mierne zvýšili v roku 2011 po tom, čo sa zvýšila na Slovensku daň z pridanej hodnoty o jedno percento. Ceny potravín sú taktiež ovplyvnené počasím, stavom úrody či cenou ropy a energií.
Zaokrúhľovaniu cien nahor najmä po prijatí eura mala zabrániť regulácia zo strany spotrebiteľských organizácií a samotnej NBS. Niektorí obchodníci však zmenu meny využili vo svoj prospech. Po zavedení eura stúpli ceny pri niektorých často kupovaných položkách, ktoré citeľne zdraželi, ako je napríklad šálka kávy v kaviarni, chlieb, oprava auta, vstupenky na športový zápas alebo návšteva kaderníctva.
„Tieto cenové nárasty boli koncentrované v malých lokálnych prevádzkach, ktoré si mohli dovoliť využiť zavedenie eura na zvýšenie cien aj napriek výzvam, aby sa tak nestalo,“ hovorí Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu v BBI.
Pani Zdenka Namešová zo Svidníka si sťažuje, že odkedy platí eurom, výplata jej pretečie cez prsty už po dvoch týždňoch. „Vyplatím účty za energie, byt, telefón, deťom, čo treba do školy, a potom máme problém ešte ku koncu mesiaca zájsť do potravín a urobiť väčší nákup,“ sťažuje si pani Namešová. V obchode aj po piatich rokoch stále prerátava eurá na staré koruny.
Podľa prieskumu Eurobarometra z októbra minulého roka tak robí až 40 percent Slovákov. V rámci eurozóny krajine patrí v tomto smere prvenstvo. Eurobarometer zisťoval názory občanov všetkých 17 krajín eurozóny, čo predstavovalo viac ako 15,5 tisíca opýtaných Európanov. „Podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave "eurokalkulačku“ je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 percent," komentuje prieskum Jana Glasová z Poštovej banky.
Euro, ako aj celá eurozóna čelili v posledných piatich rokoch viacerým výkyvom od vypuknutia krízy. V tomto roku sa však už očakáva naštartovanie hospodárstva krajín eurozóny a zastabilizovanie meny euro.
„Euro by nemalo čeliť žiadnym hrozbám. Južné štáty budú pokračovať v reformách, napríklad trhu práce, aby obnovili svoju konkurencieschopnosť. Pre Slovensko najdôležitejší partner v EÚ, Nemecko, je na rastovej trajektórii, v roku 2014 by sa jeho HDP mal zvýšiť o 1,7 percenta. Nemci sú optimistickí, aj čo sa týka ďalších rokov,“ doplnil hlavný stratég Sberbank Martin Barto. Centrálne banky budú podľa neho aj naďalej udržiavať mimoriadne voľnú menovú politiku v snahe naštartovať ekonomický rast a udržať cenovú stabilitu.