V čase keď Európska únia znižuje výdavky do poľnohospodárstva, slovenskí poľnohospodári by si mali polepšiť. V najbližších šiestich rokoch by malo chlebové odvetvie dostať na svoj rozvoj vyše 5,3 miliardy eur, čo je zhruba o pol miliardy viac ako v predchádzajúcom sedemročnom období.
Peniaze by mali vzkriesiť živočíšnu výrobu, podiel ktorej na tržbách klesol k mizivej hranici 15 percent. Poľnohospodárstvo zamestnáva už menej ako 60-tisíc ľudí. Ešte pred 25 rokmi, keď najmä družstvá rozvíjali pridružené výroby, v ňom pracovalo 300-tisíc ľudí. Nastane obrat? Poľnohospodári sú v odhadoch opatrní.
„Zmeny v podpore jednotlivých odvetví poľnohospodárskej výroby prišli v hodine dvanástej,“ myslí si predseda PD Devio Nové Sady Ivan Oravec, ktorý stál dlhé roky na čele poľnohospodárskej samosprávy. Konečne budú podľa Oravca od zdrojov odstrihnutí tzv. agropodnikatelia, ktorí sa zameriavali len na mulčovanie pôdy a poberanie dotácií. Takáto podporná politika mala pre Slovensko katastrofálne následky, nielen z hľadiska poklesu produkcie a straty zamestnanosti, ale priniesla aj nový jav: vidiečania stratili záujem o prácu v poľnohospodárstve.
Dobrý ošetrovateľ je vzácnosť
Družstvo v Nových Sadoch zamestnáva 174 ľudí, pričom takmer 110 z nich priamo či nepriamo poskytuje prácu živočíšna výroba. „Chováme ako jeden z mála slovenských poľnohospodárskych podnikov ešte 2¤600 kusov dobytka a 4-tisíc ošípaných. Mohli sme ísť cestou ľahšieho odporu, ale väčšina z družstevníkov by bola prišla o prácu,“ vysvetľuje predseda družstva Ivan Oravec.
Priamo na farmách síce pracuje len 63 družstevníkov, ale ďalších takmer 50 robí servis pre živočíšnu výrobu v podobe výroby krmív, opráv a údržby techniky alebo robí iné manažérsko-obslužné práce. Oravec sa nazdáva, že prvé zmeny k lepšiemu by družstvo aj Slovensko mohlo pocítiť na konci roku 2014, keď by sa mohli v dôsledku podpôr nasmerovaných do živočíšnej výroby postupne stabilizovať stavy hospodárskych zvierat, čo by mohlo priniesť aj mierne zvýšenie zamestnanosti.
Do živočíšnej výroby ešte v predstihu pred dvoma rokmi cieľavedome investovalo aj PVOD Kočín pri Piešťanoch. Toto družstvo nepretržite chová 1¤700 kusov dobytka a posledné dva roky aj 4¤200 ošípaných.
„Mnohí žijú v zajatí predstavy, že nie je nič jednoduchšie ako obnoviť chov ošípaných. Tí, čo sa však chcú presadiť na trhu, musia rátať nielen s investíciami priamo do nákupu zvierat, ale aj do technológií na kŕmenie a napájanie zvierat plus do vzduchotechniky,“ varoval pred veľkým optimizmom predseda kočínskeho družstva Jozef Puvák.
Úplne novým problémom sú kvalifikovaní ošetrovatelia. „Je to paradox, ale v čase, keď na Slovensku ľudia nariekajú, že nemajú prácu, je umenie získať poctivých a svedomitých pracovníkov. Mladí túto prácu podceňujú a mnohí starší, čo dlhšie nepracovali, úplne stratili pracovnú spôsobilosť,“ upozorňuje na situáciu na trhu práce Jozef Puvák.
Chýbajú bitúnky
Do živočíšnej výroby cielene investovali aj družstevníci v PD Gader Blatnica. Tunajšie družstvo má vlastnú mliekareň a vyrába kyslomliečne produkty. „Sme odsúdení na chov dobytka, hospodárime v horských podmienkach Veľkej Fatry, ale hnevá nás, že stále nad podporou schopných chovateľov víťazí administratívny prístup pri posudzovaní rôznych environmentálnych zásad,“ povedala predsedníčka družstva Zlata Holubová.
Jej kolega z PPD Rybany Jaroslav Jaško zasa upozornil, že družstvo sa vrátilo k chovu ošípaných, ale nemá ich na Slovensku komu predať. „Nakupujú ich maďarskí mäsiari, pretože na Slovensku je problém predať viac ako jeden ucelený kamión ošípaných,“ posťažoval sa Jaroslav Jaško.
V PD Čachtice mienia po obnove vinohradov investovať do sadov. Ovocinárstvo a vinohradníctvo zamestnáva štvrtinu z 90 družstevníkov. „Máme tradíciu a výborné polohy, čo potvrdili naše vína. Štát mal už skôr podporovať tie poľnohospodárske výroby, ktoré garantovali sebestačnosť a jedinečnosť slovenských poľnohospodárskych produktov,“ myslí si Jozef Čarada, podpredseda PD Čachtice.