Obce po škrtoch začnú svietiť a plátať cesty

Kým v tomto roku musela Handlová vypnúť v meste každú druhú lampu, menej kosiť a obmedziť starostlivosť o tamojšiu zeleň v parkoch, prestať zvážať veľkokapacitný odpad, prepustiť časť zamestnancov z miestneho úradu a krátiť mzdy, v budúcom volebnom roku už s podobnými úspornými opatreniami samospráva neráta. Naopak, chce sa pustiť do opravy miestnych komunikácií či stavby senior centra.

29.12.2013 20:00 , aktualizované: 30.12.2013 08:00
Bratislava Foto:
Osvetlená bude na budúci rok nielen Bratislava, ale aj ďalšie mestá a obce, ktoré boli tento rok v krízovom šetriacom režime.
debata (11)

Podobne by to malo onedlho vyzerať vo viacerých ďalších samosprávach, ktoré hovoria, že budúci rok bude menej o škrtaní a viac o nových investíciách. Vláda sa tento rok spoľahla na to, že obce ušetria desiatky miliónov eur a pomôžu tak v ozdravovaní dlhmi zaťažených verejných financií. Od januára budú mať samosprávy voľnejšie ruky. Kým v tomto roku ministerstvo financií očakáva, že budú samosprávy hospodáriť s prebytkom vo výške 91 miliónov eur, v budúcom roku od nich požaduje prebytok „len“ 22 miliónov eur.

Menej obecných podujatí

Za posledný rok samosprávy na splnenie sľubu vláde museli zvyšovať dane a miestne poplatky a dane, vypínali svetlá, prepúšťali ľudí z úradov, znižovali im platy, pozastavovali investície a nečerpali eurofondy, pretože na ich dofinancovanie nemali  peniaze. „Ťažko bolo škrtať, no museli sme obmedziť niektoré obecné podujatia, niektoré služby, ale je pravda, že nie je už z čoho uberať,“ hovorí starosta obce Motyčky v Banskobystrickom kraji Maroš Lacko.

V roku, keď sa budú konať nielen prezidentské, ale aj komunálne voľby, sa chcú starostovia ľuďom odvďačiť za podporu. „Väčšina mestských a obecných zastupiteľstiev bude chcieť naplniť svoje volebné programy,“ povedal výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. " Mesto Handlová spolu so svojimi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami už piaty rok pripravilo krízový rozpočet. Pri znižujúcich sa podielových daniach sme boli nútení hľadať rezervy a redukovali sme hlavne výdavky. Tieto opatrenia sa nedajú robiť donekonečna a môžem zodpovedne povedať, že sme už vyčerpali všetky možnosti," hovorí starosta Handlovej Rudolf Podoba.

Štát samosprávam pridá

Ministerstvo financií, naopak, sleduje, ako obce hospodária, keďže ich výdavky vstupujú do verejných financií. "Čísla uvedené v rozpočte sú po vzájomnej dohode s predstaviteľmi záujmových združení. Výsledky budeme priebežne monitorovať a prijímať opatrenia na to, aby sme dosiahli cielený deficit,“ odkázalo tlačové oddelenie rezortu financií. Ako ďalej rezort pripomína, v budúcom roku dostanú samosprávy viac aj z podielových daní.

Príjmy z podielových daní  sa pre samosprávy v roku 2014 zvýšia zo súčasných 65,4 na 67 percent. Percento znížila bývala Radičovej vláda ako jedno z konsolidačných opatrení na znižovanie deficitu verejných financií. Tieto dane sú hlavnými príjmami miest a obcí. Ide o podiel z príjmov daní fyzických osôb, ktoré sú súčasťou  štátneho rozpočtu. Z nich obce a mesta dostávajú podiel, ktorý sa rozpočíta na počet obyvateľov. Čím viac obyvateľov, tým vyššie podielové dane má daná samospráva.

Investície pred voľbami

Samosprávy však aj napriek tomu tvrdia, že nevytvoria v budúcom roku prebytky v hospodárení. "Hospodárenie  miest a obcí bude v budúcom roku vyrovnané, nie prebytkové. Dôvodom bude snaha využiť vlastné príjmy naakumulované vo fondoch a prostriedky, ktoré mestám a obciam zostali na účtoch ku koncu tohto roka, a to na realizáciu investícií, rozvojových projektov a na financovanie kapitálových výdavkov,“ hovorí predseda ZMOS-u Jozef Dvonč.

Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že ušetrené peniaze by mali smerovať samotným mestám a obciam na rozvojové projekty. Aj menší tlak na šetrenie, ktoré by sa malo znížiť zhruba o 70 miliónov eur, chcú mestá a obce  využiť na investičné projekty, opravy ciest a chodníkov a niektoré začnú opäť svietiť. „Niektoré rozvojové akcie, na realizáciu ktorých si obce odkladali potrebné financie, sa v dôsledku ich dlhodobej prípravy budú realizovať až v poslednom roku volebného obdobia,“ hovorí Turčány.

Obnovia cesty a obecné budovy

V Trenčíne po troch rokoch šetrenia v budúcom roku minú niekoľko stoviek miliónov eur na rozvoj. „V meste prebiehajú veľké investície financované z fondov EÚ a štátom – modernizácia železničnej trate, výstavba nového cestného mosta, odkanalizovanie ďalších častí Trenčína – ide spolu o približne 300 miliónov eur. Mesto Trenčín plánuje investície vo výške 1,3 milióna eur, kde sú zahrnuté opravy a výstavba chodníkov a ciest, rekonštrukcie základných a materských škôl,“ opisuje plány primátor Trenčína Richard Rybníček. Jednou z kľúčových investícií bude napojenie Zlatovskej ulice na nový cestný most, čo má pomôcť zlepšeniu veľmi zložitej dopravnej situácie v meste.

Napríklad mesto Martin má v pláne viaceré veľké investície. „V rozpočte na rok 2014 sú naplánované kapitálové výdavky na spolufinancovanie projektov z eurofondov, výdavky na rekonštrukciu Domu smútku a rekonštrukciu Národného cintorína, ďalej finančné prostriedky na nadstavbu bytového domu, na budovanie parkovísk v mestských častiach, bude pokračovať rekonštrukcia dlažby na pešej zóne, časť prostriedkov je vyčlenených aj na rekonštrukcie nebytových priestorov,“ vymenúva Andrea Jančošková z tlačového oddelenia mesta Martin. Či ušetrené peniaze samospráv pôjdu do ich budúceho rozvoja, zatiaľ štát nepovedal. Samosprávy pritom budú v budúcom roku financovať časť z nákladov na zvyšovanie platov učiteľom o päť percent. Na ich dofinancovaní by sa mali podieľať sumou 28 miliónov eur. Štát im v tomto smere chce pomôcť aj tým, že vyčlenil na budúci rok v rozpočte rezervu vo výške 34,5 milióna eur.

© Autorské práva vyhradené

11 debata chyba
Viac na túto tému: #obce #mestá #samospráva #osvetlenie