Január 2013: Rok škrtania sa nemá opakovať

Vláda v roku 2013 sčasti splnila to, čo pred voľbami sľúbila. Zároveň však prijala aj nepopulárne opatrenia v snahe znížiť deficit verejných financií a zastaviť tak zadlžovanie krajiny.

, 30.12.2013 07:00
Centrum Central, Bratislava Foto: ,
Novootvorené nákupné centrum Centrál v Bratislave.
1

Pokles deficitu avizoval pred voľbami nielen Smer, ale aj pravica. Smer na to išiel najmä cez vyššie priame dane a okresanie druhého penzijného piliera a odmietol pravicou navrhovaný ďalší rast spotrebných daní, najmä DPH.

Vláda zvýšila dane a škrtala výdavky s tým, že ak opatrenia prinesú želaný efekt, zotrvačnosťou sa deficit bude znižovať aj v ďalších rokoch a od roku 2014 sa nájdu peniaze aj na nové investície. Napokon sa aj tento cieľ podarilo v roku 2013 splniť len sčasti. Koniec rovnej dane nepriniesol úplne to, čo kabinet očakával. Vo firmách doznievala kríza a ziskovosť firiem bola výrazne nižšia, ako sa očakávalo. Bol to do značnej miery najmä odraz toho, že recesia v eurozóne ustúpila s polročným oneskorením oproti pôvodným odhadom vlády aj viacerých ekonómov. Nárast dane z príjmov firiem z 19 na 23 percent preto dostatočne nenaplnil štátnu kasu.

Obrat k lepšiemu nastal až na jeseň pri výbere DPH spolu so štartom bločkovej lotérie. V prípade daní z príjmu vláda ku koncu roka 2013 schválila daňové licencie, pri ktorých sa firmy už nebudú môcť vyhnúť plateniu daní. Tiež v prípade štátnych výdavkov vláda na rok 2014 pripravila reformu zlučovania úradov, ktorá má v roku 2014 usporiť až 333 miliónov eur.

Na ekonomiku mala v prvom roku druhej Ficovej vlády najväčší vplyv recesia vo väčšine krajín eurozóny. Výsledkom recesie bol nižší záujem o výrobky zo Slovenska a rast počtu ľudí bez práce na vyše 400-tisíc. Určitý menší vplyv na rast počtu ľudí bez práce mali podľa analytikov aj vládne opatrenia, ako aj nový Zákonník práce. Obnovenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného viedlo časť podnikateľov ešte koncom roka 2012 k prepúšťaniu, aj keď časť firiem v úvode roka 2013 po získaní objednávok niektorých ľudí vzala späť.

V rámci konsolidácie vláda takisto zaviedla 25-percentnú daň pre lepšie zarábajúcich ľudí a zdvihla im aj odvody. Odvody stúpli aj živnostníkom, ktorým vláda zároveň obmedzila paušálne výdavky na 420 eur mesačne. Na druhej strane pri raste odvodov nemusia byť živnostníci v budúcnosti odkázaní na minimálny dôchodok. Odvody stúpli výrazne aj pre dohodárov. Vláda chcela, aby prešli do zamestnaneckého pomeru. To sa príliš nepodarilo. Dohodárov cez rok výrazne ubudlo, ale zamestnancov nepribudlo. Naopak, pribudlo najmä eseročkárov.

Vyššiu daň v roku 2013 platili aj banky a regulované firmy a tiež ľudia pri nákupe alkoholu či cigariet. Koncesionárske poplatky za televíziu a rozhlas napriek avizovanému rušeniu zostali. Štátny rozpočet v roku 2013 profitoval najmä z toho, že vláda ešte v septembri 2012 znížila odvody do druhého penzijného piliera z deviatich na štyri percentá. Vláda argumentovala, že v čase nutnosti ozdraviť verejné financie štát nemá na to, aby do takej miery myslel na budúcnosť. Druhý pilier je potrebný na to, aby neskolaboval penzijný systém, keď sa zhruba o 20 až 30 rokov so starnutím obyvateľstva výrazne zvýši počet dôchodcov. V budúcnosti sa však pri lepšom stave verejných financií má odvod do druhého piliera zase zvýšiť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #deficit verejných financií #vláda SR #ročenka 2013