Vyčistiť trh od nepoctivých spoločností sa chystá minister spravodlivosti Tomáš Borec návrhom zákona, na ktorého prijatie už dlho tlačí medzinárodná organizácia OECD. Právnici sa zhodujú, že to prinesie zlepšenie podnikateľského trhu.
Dnes je možné postihovať firmu zhabaním majetku či peňažnou pokutou iba v prípade, ak sa preukáže, že trestný čin spáchalo jeho vedenie. Trestne stíhaná je len fyzická osoba, ktorá porušila zákon. Toto opatrenie platí od roku 2010, ale možnosť udeliť trest firme súdy dodnes ani raz nevyužili. Zavedenie pravej trestnej zodpovednosti firiem, ktoré plánuje Borec, by to malo zmeniť. Podľa jeho návrhu bude môcť byť súdny spor vedený priamo voči firme či politickej strane, ktorá sa dopustí trestného činu. Ak by ministerstvo spravodlivosti nový zákon do konca roka nepripravilo, Slovensku by hrozilo vylúčenie z Výboru OECD, ktorý má na starosti korupčné veci.
Podľa poradkyne šéfa rezortu spravodlivosti pre trestné právo Lucie Kurilovskej právnické osoby nebudú postihované za všetky trestné činy, ktoré sú v Trestnom zákone. „Ide o ekonomické trestné činy, hospodárske, daňové, korupčné, trestné činy proti životnému prostrediu, ale aj obchodovanie s ľuďmi, podnecovanie extrémizmu či trestné činy proti ľudskej dôstojnosti,“ vymenúva. Najmä pri sexuálnych trestných činoch a prostitúcií vznikajú organizované skupiny, ktoré sa registrujú ako právnické osoby a podľa Kurilovskej je potrebné, aby nový zákon zahŕňal aj tieto prípady.
Rovnako budú môcť byť stíhané aj politické strany, u ktorých sa preukáže korupcia, podplácanie, volebná korupcia či trestné činy extrémizmu. Najprísnejší trest, ktorý im súd bude môcť uložiť, je úplné zrušenie.
Ústavný právnik Peter Kresák nevidí dôvod, prečo by nemohli byť stíhané aj politické strany. „Nový zákon sa bude týkať právnických osôb a politická strana je právnická osoba. Nevidím preto žiadny dôvod, prečo by za isté prestúpenie zákona nemohla byť aj politická strana sankcionovaná rovnako ako iné firmy,“ hovorí. To, že politické zoskupenia budú môcť byť stíhané aj za extrémizmus, je podľa neho len doplnenie súčasnej legislatívy. „Už dnes sú u nás so zákona zakázané politické strany, ktoré šíria rasovú nenávisť, čiže ten nový bude len dopĺňať osobitné ustanovenie Trestného zákona. Myslím, že je to dobrý krok a ak bude nový zákon dobre pripravený, môže priniesť zlepšenie,“ dodáva Kresák.
Podľa trestného právnika Jozefa Medelského prinesie trestná zodpovednosť firiem zlepšenie podnikateľského, ale aj politického prostredia. „Nie je žiadny dôvod na to, aby politické strany ako právnické osoby boli zo zákona vyňaté. Neoficiálne je známych mnoho prípadov, keď politici brali či dávali úplatky, a to je dôvod, prečo tam musia byť. Aj v zahraničných úpravách rovnakého zákona štandardne figurujú politické strany,“ vysvetľuje Medelský.
Trestné činy, ktorých sa podľa Medelského u nás najviac firmy dopúšťajú, sú pranie špinavých peňazí, ekologická kriminalita, ale týka sa to aj nemocníc. „Keď v súkromnej nemocnici nútia lekára pracovať 24 hodín a potom pacienta zle operuje, tiež sa dá hovoriť nielen o fyzickej, ale aj právnickej zodpovednosti. Poškodený môže v takom prípade podať na súd podnet aj na nemocnicu,“ tvrdí.
Návrh zákona upravuje aj prechod trestnej zodpovednosti firmy na jej právnych nástupcov. Konateľ firmy si nebude môcť založiť novú spoločnosť, aby mohol pokračovať ďalej v trestnej činnosti. Počas súdneho procesu firmu nebude môcť dať ani do likvidácie, aby ju nebolo možné postihnúť. „Aj po zmene vlastníkov či spoločníkov naďalej trestná zodpovednosť zostáva a súdny proces beží ďalej bez akejkoľvek zmeny či narušenia. Táto norma je mimoriadne náročná z legislatívneho hľadiska, lebo je potrebné novelizovať viac ako 70 právnych noriem,“ uviedol Borec.
Nový zákon podľa neho účinne pomôže v boji proti množstvu ekonomických trestných činov či organizovanej kriminalite. Dodal, že poctivá firma, ktorá si riadne plní svoje povinnosti, sa báť nemusí.
Asociácia zamestnávateľských združení sa obáva, že na zmenu môžu doplatiť zamestnanci, ktorí nič nespáchali. „Sme za to, aby sa vypátral konkrétny fyzický vinník a ten bol potrestaný. Možno sú tam traja spoločníci a problém spravil len jeden. Sme proti kolektívnej vine,“ hovorí prezident Robert Machunka. Asociácia rešpektuje medzinárodné záväzky, no bude bojovať za to, aby v zákone boli nariadenia aplikované len v nevyhnutnom rozsahu európskej smernice.
Návrh zákona ministerstvo spravodlivosti predložilo do medzirezortného pripomienkovacieho konania. Na ministerstve predpokladajú, že zákon by mohol začať platiť od januára 2015.
Pôvodný agentúrny text sme nahradili autorským príspevkom denníka Pravda.