Aký prívlastok by ste dali budúcoročnému rozpočtu?
V podstate sa dá rozpočet hodnotiť ako udržiavací. Nie je dobrý ani zlý, nie je prísľubom veľkých zmien a nie je o systémových reformách. Jedinou výnimkou je súbor opatrení zlepšujúcich výber daní. Toto úsilie súčasnej vlády treba oceniť. Žiaľ, chýbajú dôležité reformy v oblasti zdravotníctva, dôchodkového systému a školstva.
Dá sa povedať, že po rokoch tvrdého šetrenia budúcoročný rozpočet konečne neuberie ľuďom?
Rozpočet indikuje dve veci, že trošku sa nám zvýšil ekonomický rast a zlepšuje sa výber daní. Vláda tak bude mať viac peňazí na rozdávanie, čo sa v rozpočte prejavuje rastom nominálnych platov vo verejnej správe a najviac konkrétne dostanú učitelia. Vývoj ekonomiky naozaj dovoľuje štátu dať viac peňazí ľuďom, ale na druhej strane v budúcom roku sú prezidentské voľby a vo verejnom sektore je určite viac voličov Smeru ako v podnikateľskom sektore.
Sú licencie pre firmy krokom proti únikom daní alebo zvyšujú daňové zaťaženie firiem?
Veľa živnostníkov zistilo, že ich podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným vyjde lacnejšie, a tak zavesili svoje živnosti na klinec. Navyše podnikanie formou spoločnosti s ručením obmedzeným má viacero výhod ako napríklad neplatenie odvodov. Majiteľ firmy neručí na rozdiel od živnostníka za prípadné straty celým svojím osobným majetkom. Nevidím problém v tom, ak sa spomínané výhody vyvážia povinnosťou platiť za daňovú licenciu. O licenciách sa veľa diskutovalo, ale v podstate podnikanie je činnosť s cieľom dosiahnuť zisk, no a keď niekto tvrdí, že päť rokov je stále v strate, tak očividne klame. Z čoho by tak podnikateľ žil, ak by bol stále v strate? Zavedenie daňových licencií má svoju logiku. Môžeme diskutovať o tom, či by nebolo lepšie, ak by sa neplatili prvé dva roky a nielen rok. Tiež rozdelenie pásiem môže byť jemnejšie. Dnes sú prakticky len dve pásma, pre platcov a neplatcov DPH. Osobne by som odporúčal nižší licenčný poplatok pre firmy s malými obratmi. Treba teda ešte diskutovať o detailoch, ale samotné zavedenie licencií nespochybňujem a pokiaľ viem, proti nie sú ani veľké zamestnávateľské združenia.
Je rozpočet na rok 2014 prvým, ktorý v sebe nesie možno aj pozitívne riziká, teda že v prípade lepšieho výberu daní bude deficit nižší ako plánovaných 2,6 percenta?
Aj tohtoročný rozpočet dopadol v niektorých položkách lepšie, ako sa plánovalo. Nadmieru priaznivo sa nám vyvíja napríklad výber DPH. Z negatívnych vecí je zas veľký problém nečerpanie eurofondov. Efektívny výber dane z pridanej hodnoty klesol v minulom roku na 12,6 percenta a vláda sa chváli zvýšením na 13 percent. Nesporne je to úspech, ale teraz sa chcem opýtať, kde je zvyšok? Daňové úniky na DPH predstavujú asi dve miliardy eur a vláda hovorí, že z týchto únikov vyberie asi 235 miliónov eur. Teda z unikajúcich dvoch miliárd sa podarí zachytiť približne desať percent, ale zvyšok stále ostáva podvodníkom. Tým nijako nespochybňujem úspech vlády, len chcem povedať, že miera únikov je stále obrovská.
Kde vidíte najväčšie rezervy vo výdavkoch rozpočtu?
Rezervy v rozpočte budú vždy, ale nemalo by sa zabúdať aj na to, že naše výdavky sú jedny z najnižších v celej Európskej únii. Určite nechcem obhajovať zbytočných úradníkov, ale je fakt, že mať kvalitný štátny systém, teda aj učiteľov a lekárov, niečo stojí. Ak budeme donekonečna škrtať, tak nemôžeme požadovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, dôchodkový systém, fungujúce školstvo. Odborníkov jednoducho musíte zaplatiť. Navyše so starnutím populácie budú stúpať výdavky na zdravotnú starostlivosť i dôchodkový systém. Štát by teda mal spraviť audit, zistiť, aké služby potrebuje, ktorí ľudia sú nadbytoční, čo by prípadne mohol prepustiť súkromnému sektoru. Keď urobíte audit po jednotlivých ministerstvách, tak získate konkrétne argumenty, čo zo štátneho rozpočtu treba platiť a čo je zbytočné.
Štát chce rušiť úrady pomocou reformy známej pod skratkou ESO. Prinesie podľa vás očakávané úspory?
Viete, reforma ESO je ako yeti, každý o ňom hovorí, ale nikto ho nevidel. Vláda síce hovorí, že ušetrí toľko a toľko peňazí, ale ja ani žiadny iný ekonóm nevieme povedať, či je to reálne, pokiaľ neuvidíme, ako sú nastavené procesy. Toto je presne o auditoch, lebo tým, že zlúčite dokopy dva úrady, ušetrite maximálne miesto riaditeľa, ale z pohľadu štátu nejde o veľké úspory. No a zatiaľ nikto nespresnil, ako prebehne šetrenie v rámci reformy ESO.
Kde vidíte najväčšie riziká súčasného rozpočtu a, naopak, v čom ste optimistický?
Slovensko je veľmi malá a otvorená ekonomika. Vyvážame vlastne 95 percent svojho hrubého domáceho produktu. Takže bez ohľadu na to, aká vláda je práve pri moci, najväčšie riziko rozpočtu je vždy makroekonomické. Zjednodušene, ak Nemci nebudú kupovať autá a televízory vyrobené na Slovensku, tak sa nevyzbiera plánované množstvo daní a nebude dosť peňazí na pokrytie plánovaných výdavkov. Toto platí aj naopak, keď sa západným krajinám bude dariť lepšie, tak aj príjmy rozpočtu budú vyššie. Toto je fakt, ktorý žiadna slovenská vláda nedokáže nejako významne ovplyvniť.
Licencie majú riešiť aj nerovnomerné odvody. Je správne z pohľadu fungovania štátu, ak podnikateľ považuje za normálne mať ročný príjem napríklad 50-tisíc a z neho zaplatiť len minimálne zdravotné odvody vo výške 660 eur?
Ja chápem to, že keď si niekto urobí stolársku dielňu a nakúpi stroje a materiál, tak prvý rok, dva bude v strate. Ale keď niekto tvrdí, že je v strate štyri roky, a v strate je 60 percent firiem, tak proste nie je iné vysvetlenie, ako že je to optimalizácia daní alebo rovno daňový únik. No a potom niektorí dane platia a iní nie. Je to férové?
Lenže veľa firiem sa ocitne v strate pre neplatenie faktúr od odberateľov.
Druhotná platobná neschopnosť je veľký problém. Viete, tento problém nemôžete riešiť daňovým systémom. Pri neplatení faktúr pomôže jedine zlepšenie vymožiteľnosti práva. Teda štát musí spraviť zmeny v Obchodnom aj Občianskom zákonníku, aby vymožiteľnosť práva bola rýchla a efektívna. Toto nie je vec daňových licencií.
Ako daňové licencie dopadnú na slušné firmy, ktoré sú stále pre neisté objednávky v krízovom režime?
Pozrite sa, pre malý podnik nemôže byť problém zaplatiť ročne 480 eur za licenciu. V tom naozaj nevidím problém, ak má firma s ročným obratom povedzme 50-tisíc eur zaplatiť štátu na daniach takmer jedno percento z obratu. Naozaj sa mi to nezdá priveľa.
Je správne stavať budúcoročný rozpočet na jednorazových opatreniach?
To nie je správne. Jednorazové opatrenia naozaj pomôžu dostať deficit pod magické tri percentá, ale je otázkou, či sa dá takto postaviť rozpočet na rok 2015.
Možno prídu jednorazové kroky aj v ďalších rokoch.
Nie je to podľa mňa možné. Aj keď mimoriadny odvod pre regulované odvody aj superdividenda sa dajú predĺžiť. Môžete to robiť dva, tri roky, ale systémové to rozhodne nie je. Dividendy sú jedným zo zdrojov investovania, keď väčšinu vyplatíte štátu, tak ostane málo peňazí na ďalší rozvoj podniku. Isteže, plynová rúra za rok v zemi nezhrdzavie, ale raz príde čas, keď ju bude treba vymeniť a potom bude treba riešiť otázku za čo? Práve na zaplatenie takýchto veľkých investícií slúžia dividendy.
Na druhej strane vláda tvrdí, že v prípade vyššieho výberu daní spôsobeného prísnejšou kontrolou a hospodárskym rastom nebude treba v budúcom roku viac škrtov.
Niektoré opatrenia na zlepšenie výberu daní ako elektronicky výkaz DPH nastupujú až na budúci rok. Teda ešte neviem zhodnotiť ich účinnosť. Čo sa týka napríklad bločkovej lotérie, tak tá sa ukázala ako mimoriadne úspešný projekt. Pred spustením lotérie bolo plno skepsy, ale klobúk dolu, nakoniec zabrala. Tiež zabralo zavedenie daňovej zábezpeky. Čiže keď obchodujete s nejakou firmou, ktorá mala v minulosti problém s platením DPH a pri obchodovaní s vami znovu neodvedie daň, musíte ju zaplatiť za ňu. Tieto veci jednoznačne fungujú a nevidím dôvod, prečo by nemali prinášať úspechy aj v budúcom roku.
Je možné, že boj s daňovými únikmi nevyjde?
Riziko tu bude vždy. Minimálne v maloobchode nemá prečo zrazu nefungovať dobre rozbehnutý projekt bločkovej lotérie. Kým bude prihlasovanie bločkov do lotérie zadarmo, nie je dôvod na zníženie záujmu ľudí hrať lotériu. Slováci proste majú radi hazardné hry. Obchodníci sa zároveň boja dať falošný blok, lebo ak sa zákazník nebude vedieť zaregistrovať a nahlási to daňovej správe, nepoctivý obchodník môže v predajni o pár dní čakať daňovú kontrolu.
Ako by ste odporučili sanovať rozpočet, ak časť opatrení na lepší výber daní predsa len nezaberie?
V priebehu roka sa už nedajú robiť systémové opatrenia. Zvyčajne sa šetrí viazaním výdavkov. Teda keď budeme vidieť v júni budúceho roka, žepríjmy z daní sa nevyvíjajú podľa plánu štátneho rozpočtu, tak napríklad organizácia s plánovaným príjmom milión eur reálne dostane len 800-tisíc eur. Takýto prístup má každá vláda, lebo systémové zmeny sa dajú robiť len na základe zákonov, ktoré zvyčajne začínajú platiť až od začiatku budúceho roka.
Minulá vláda zvyšovala spotrebné dane, znížili sa podielové dane samosprávam. Súčasná vláda zas okresala druhý pilier, nastavila zvyšovanie veku odchodu do penzie, sprísnila platenie odvodov pri práci na dohodu alebo živnosť. Nebola konsolidácia verejných financií počas rokov 2011, 2012 a 2013 príliš tvrdá na ľudí?
Smer pri zvyšovaní odvodov pre živnostníkov či iné samostatne zárobkovo činné osoby v podstate len pokračoval v realizácii reformy navrhnutej vládou Ivety Radičovej. V podstate už pravicová vláda uznala, že nie je možné, aby veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva platila nulové odvody, keď po dosiahnutí dôchodku žiada od štátu sociálne dávky. Samozrejme, dá sa diskutovať o detailoch zvyšovania odvodov, ale cieľ dvoch posledných vlád bol rovnaký. Čo sa týka zvýšenia dane pre právnické osoby, tak tu samotná vláda uznala, že zvýšenie z 19 percent na 23 percent bolo pomerne silné a už v budúcom roku prichádza k poklesu na 22 percent.
Ako teda spätne hodnotíte prenesenie konsolidácie vo väčšej miere na podnikateľov, napríklad aj zrušením rovnej dane?
>Rovná daň je do veľkej miery ideologickou záležitosťou a mýtom. Prezentovala sa cez pekné baťovské číslo 19 percent, ale reálne nikdy nebola rovná. V prípade zamestnancov efektívna výška dane závisela od výšky príjmu. Nezdaniteľnú položku nemohli používať ľudia s vysokým príjmom po zavedení takzvanej milionárskej dane. Ľudia s nižšími príjmami tak mali nižšie daňové zaťaženie ako lepšie zarábajúci ľudia. Takisto v prípade firiem je devätnásť percent len nejaké číslo, lebo daň je účtovná položka, nie ekonomická. V praxi tak pri firmách objem odvedenej dane závisí od výšky nákladov. Šikovný účtovník dokáže náklady vytvoriť, a tak rovná daň nikdy nebola rovná.