Dostali ste ponuku do Londýna?
Ako vidíte, som tu, nikam som nešiel.
Takže to bola novinárska kačica?
To netvrdím. Špekulovalo sa o tom, netvrdím, že aj ja som o tom nerozmýšľal, ale ako vidíte, nakoniec som zostal na Slovensku.
V posledných mesiacoch ste oveľa aktívnejší vo vyhláseniach oproti vlaňajšku po kolapse u daniarov a páde vlády.
Nikdy som sa nevyhýbal verejným vystúpeniam. Mám svoje pravidelné stĺpčeky v novinách a vždy, keď som bol požiadaný o vyjadrenie alebo rozhovor, tak som ho poskytol. Ak bol výskyt mojej osoby v médiách vtedy menší a momentálne to narástlo, tak som evidentne teraz viac žiadaný.
Chcete si v budúcnosti zopakovať post vo vláde?
Nemám také plány, ale na druhej strane nič nevylučujem.
V auguste 2011 váš vtedajší rezort financií zvažoval, ako zaplátať daňový výpadok v desiatkach miliónov eur. Je pravda, že ste mali na stole konsolidačné opatrenie, ktoré hovorilo o ďalšom zvýšení DPH z 20 na 21 percent od roku 2012?
Nie, o ničom takom neviem.
Takže ste to nemali v pláne?
Zvýšiť daň z pridanej hodnoty o jedno percento je triviálna technická záležitosť, čo sa týka zákona. Stačí v zákone zvýšiť jedno číslo. Oveľa zložitejšie je potom na tom dosiahnuť politickú dohodu. To len ilustrujem, že je nezmysel, že sme mali niečo „na stole“.
Zvýšili by ste v terajšej dobe DPH?
Ak by to bolo nevyhnutné, tak áno. Ak by som nevedel ozdraviť verejné financie iným spôsobom, tak áno.
Keď ste zvýšili DPH v roku 2011, narástli ceny, poklesol domáci dopyt, ľudia prešli na nákupy do cudziny, obchodu klesli tržby. V roku 2011 výber DPH vzrástol, ale neskôr klesol. Takže sčasti šlo o jednorazový príjem štátu.
Akékoľvek zvyšovanie daní ľudia pocítia na svojich peňaženkách. Fico urobil z DPH strašiaka a mýtus. Mýtus v tom zmysle, že je to čosi neakceptovateľné, neľudské. Pričom platí, že aj vyššiu DPH zaplatia tí, čo viac nakupujú, a kupujú viac tí, čo majú vyššie príjmy. Áno, zvýšenie DPH sa prejaví rastom cien a má negatívne dôsledky na reálne príjmy. Tých nižšie príjmových vieme riešiť sociálnou politikou. Buď sociálnymi dávkami, alebo iným spôsobom by sme im tento nárast sadzby kompenzovali. Keď už hýbať so sadzbou daní, tak rozumne. Ak by to bolo nevyhnutné a zvyšovali by sme DPH, nezvýšili by sme korporátnu daň, ale určite by sme spružnili trh práce a robili štrukturálne reformy, čo súčasná vláda nerobí.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Pomôže výberu daní 50 opatrení na boj s daňovými únikmi, ktoré zaviedla táto vláda?
Určite áno, lebo sme na veľmi nízkej úrovni efektívnosti výberu DPH. Predstavte si, že niekto má nadváhu 50 kilogramov. Skôr chudne ako niekto, kto má nadváhu desať kíl. Pri takej zlej východiskovej pozícii by nemalo byť až takým veľkým problémom zvýšiť efektívnosť výberu DPH.
Bločkovú lotériu, ktorá je jedným z opatrení na boj s daňovými únikmi, ste mali aj vy v predvolebnom programe.
My sme bločkovú lotériu nielenže mali vo volebnom programe v roku 2012, ale my sme ju aj chceli zaviesť, len sme to nestihli, lebo sme predčasne skončili.
Ak by nepadla v roku 2011 vláda, ako by ste teraz pokračovali v konsolidácii vy?
Povedal som to už veľakrát, že si nemyslím, že by nebolo nevyhnutné niektoré dane zvyšovať. Áno, niektoré dane by sa zvyšovať museli. Videl by som určite priestor v majetkových daniach, ktoré sú u nás veľmi nízke. Najmä daň z nehnuteľností tvorí u nás zhruba jedno promile HDP, bežne vo vyspelých krajinách je to okolo jedného percenta, takže je to desaťkrát viac. Vidím priestor aj v environmentálnych daniach. Určite by som však nezvyšoval priame dane ako súčasná vláda. Tá má už aj dôkaz, že sa to nevyplatilo. Samotná vláda priznala v návrhu rozpočtu na budúci rok, že nedosiahne príjmy, ktoré zo zvýšenej sadzby korporátnej dane očakávala. Určite by sme znižovali výdavky verejnej správy, čo súčasná vláda nerobí. Rozpočet na budúci rok dokonca hovorí o tom, že výdavky štátu budú narastať.
A čo reforma verejnej správy Eso, ktorá by mala priniesť stámiliónové úspory vo výdavkoch?
Neviem, čo mám k tejto reforme povedať, lebo zatiaľ sú to len všeobecné deklarácie. Veľmi tomu nedôverujem, pretože podobný zámer Ficovej prvej vlády v roku 2007 bol taký, že sa zníži zamestnanosť vo verejnom sektore o 20 percent. Výsledok? Znížila sa zamestnanosť o dve promile. Preto neverím ani tejto reforme, pretože sa to nedá spraviť takto od stola, ako to ukázali už aj v roku 2007. Súhlasím s tým, že máme veľkú prezamestnanosť vo verejnom sektore, máme množstvo štátnych inštitúcií, ktoré vôbec nepotrebujeme, ale na to, aby sme vedeli reštrukturalizovať verejný sektor, potrebujeme hĺbkovú analýzu. Neviem o tom, že by niekto takúto analýzu robil.
Rezort vnútra však tvrdí, že takúto analýzu má.
Áno, vraj sa niečo robí na ministerstve vnútra. Ale pýtam sa, kto to robí? Robia to úradníci sami? Veď to sú zložité veci. My keď sme reštrukturalizovali ministerstvo financií v roku 2003, tak sme tendrom obstarali zahraničnú firmu, ktorá mala skúsenosti s podobným auditom. Rok sme robili hĺbkový audit ministerstva, ktorého výsledkom bola reštrukturalizácia rezortu a k 1. 1. 2004 zníženie počtu zamestnancov o 30 percent. Bol to rok trvajúci proces, ktorý sme pripravovali s profesionálnou firmou. Nikto dnes o reforme Eso veľa nevie, lebo samotný minister vnútra odmieta poskytovať informácie.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Niektoré zámery predsa len predstavil. Tu je obava z toho, že by sa úrady mohli proti zmenám búriť…
Pozrite, mám skúsenosti s reštrukturalizáciou rezortu, viem, aké je to náročné, a to s nami spolupracovala renomovaná zahraničná firma, ktorá podobné audity robila aj v minulosti. Keďže viem, že teraz to pripravujú úradníci ministerstva vnútra, tak som veľmi skeptický. Nemusí to znamenať, že to neurobia, že nebudú rušiť či zlučovať úrady, ale dôležité je, ako to urobia. Či to reálne aj krajine a ekonomike pomôže. A vôbec, či to pomôže verejnej správe, aby bola efektívnejšia. Či sa dosiahne plánované zníženie, alebo na druhej strane zhorší už teraz zúfalý stav efektívnosti a výkonnosti verejnej správy na Slovensku.
Majetkové dane máme najnižšie spomedzi krajín OECD, ale na bývanie vynakladáme väčšiu časť príjmov, ako je priemer za všetky tieto krajiny.
V prvom rade treba povedať, že každé zvyšovanie daní je nepopulárny krok. Samozrejme, že to ľudia odmietajú. Otázka je, či je to nevyhnutné a opodstatnené. Či je to urobené férovo, spravodlivo a tak, aby to neohrozilo budúci ekonomický rast. Treba rozlišovať tam, kde to má aj opodstatnenie z hľadiska spravodlivosti, a to majetková daň má. Najmä lukratívne nehnuteľnosti sú zdanené nedostatočne. Nerobilo by sa to plošne, ale podľa trhovej hodnoty nehnuteľnosti, teda podľa cenových máp. Vtedy to nezasiahne nízkopríjmovú skupinu ľudí vo veľkej miere, prípadne ju to nezasiahne vôbec. Ak zasiahne, tak sa to dá kompenzovať sociálnou politikou.
Myslíte, že iba zvýšenie majetkových a environmentálnych daní by postačovalo pokryť súčasnú dieru v štátnom rozpočte?
Nepovedal som, že by stačilo zvýšiť tieto dane. Zároveň hovorím o znižovaní verejných výdavkov.
Klub ekonomických, prevažne pravicových analytikov však tvrdí, že zvýšenie DPH nie je do každého počasia. Len málo analytikov už toto opatrenie v súčasnosti podporuje.
Ale veď ja som vám povedal, že by som DPH nezvyšoval. Prioritne by som išiel cestou majetkových a environmentálnych daní, ako aj šetrenia vo verejných výdavkoch. Takisto by som konsolidoval cez zvýšenie príjmu z DPH pri existujúcej sadzbe, pretože tam sú obrovské výpadky. Podľa analýzy Európskej komisie máme druhý najhorší výber DPH po Grécku.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Súčasnej vláde vyčítate, že jej konsolidačné úsilie je nedostatočné. Tá sa však odvoláva na odporúčania Medzinárodného menového fondu a Bruselu, že by sa radikálne škrty mali v Európe zmierniť, lebo spomaľujú rast. Nemalo by sa teda Slovensko po radikálnych škrtoch za vašej vlády v roku 2011 viac zamerať na rast?
Platí, že konsolidačné úsilie spomaľuje rast, to je pravda. U nás sa však konsolidačné úsilie nielenže spomaľuje, ale ono bude v budúcom roku mínusové. Samotný rezort financií priznáva, že konsolidačné úsilie v budúcom roku bude –0,2 percenta. Nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že to bude až –0,5 percenta, Európska komisia dokonca hovorí o čísle –0,8 percenta. Podpora hospodárskeho rastu, ktorý je založený na deficitnom financovaní, môže z krátkodobého hľadiska priniesť výsledky, no vytvára obrovské problémy do budúcnosti. Musíme sa teda na spomaľovanie šetrenia pozerať zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Konsolidácia je nevyhnutná napriek tomu, že spomaľuje hospodársky rast. Pre krajiny, ktoré nerobili v minulosti rozumnú a zodpovednú politiku a majú teraz príliš vysoké deficity a dlhy, nie je iná cesta ako úspora. Keby štáty nerobili nerozumnú procyklickú politiku v ostaných rokoch, tak dnes nie sme svedkami bolestivých úsporných opatrení. Dôvod, prečo sme museli v roku 2011 a musíme aj naďalej na Slovensku konsolidovať verejné financie je ten, že prvá Ficova vláda nezodpovedne hospodárila. V tom čase sme mali najvyšší rast výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Slovensko napriek tomu, že nemuselo vydať jediné euro na záchranu bánk, lebo sme ich my ešte predtým reštrukturalizovali a vstúpili do nich investori, malo najvyšší nárast verejných výdavkov počas krízy. Kupovať si voličskú popularitu cez veľké vládne míňanie však nejde donekonečna. Príklady rozumnej politiky nájdeme v Nemecku, vo Švédsku či Fínsku. Tieto krajiny nemusia počas recesie robiť úspory a znižovať spomínaný rast. Šetrili postupne a nie tak bolestivo už počas obdobia, keď sa im ekonomicky darilo.
Vláda pri zmiernení úspor však poukazuje aj na najnovšiu predikciu Európskej komisie, ktorá predpovedá krajine v roku 2014 tretí najrýchlejší rast v eurozóne.
To, že Slovensko bude mať jeden z najvyšších ekonomických rastov, dáva vláde dobré predpoklady na to, aby konsolidovala viac, ako iné krajiny. Čím máte nižší rast, tým ťažšie sa konsoliduje. Z tohto pohľadu má na šetrenie súčasná vláda dobrú východiskovú pozíciu. To, že pri jednom z najvyšších ekonomických rastov v eurozóne budeme mať záporné konsolidačné úsilie, len poukazuje na to, že súčasná Ficova vláda robí škodlivú ekonomickú politiku. Nárast slovenského štrukturálneho deficitu v budúcom roku je len ďalší silný argument proti Ficovej ekonomickej politike. Rozpočet na budúci rok je urobený tak, že jeho cieľom nie je ozdravenie verejných financií, a teda lepšia budúcnosť Slovenska a jeho občanov. Zdravé verejné financie a reformy sú nevyhnutným predpokladom ekonomického rastu do budúcnosti. Ekonomický rast je zase nevyhnutným predpokladom rastu zamestnanosti a životnej úrovne. Fico programovo znižuje budúcu životnú úroveň slovenských občanov.
Takže podľa vás rozpočet na budúci rok nemá za cieľ ozdravenie verejných financií? Vláda v ňom však počíta s ďalším znižovaním dlhu a deficitu.
Myslím si, že takto zostavený rozpočet si len kupuje popularitu voličov. Hlavným cieľom tohto rozpočtu nie je ozdravenie verejných financií, lepšia ekonomika, zamestnanosť a lepší život ľudí na Slovensku, ale udržanie popularity Roberta Fica, aby sa mohol prípadne stať prezidentom v nadchádzajúcich voľbách. Ak vyšší rast spotrebujeme na avizované vyššie platy či dôchodky, a zároveň nebudeme konsolidovať, tak si iba kupujeme voličskú priazeň spôsobom, ktorý poškodzuje ekonomiku a samotných ľudí.
Ivan Mikloš
šéfoval ministerstvu financií za bývalej Radičovej vlády (2010–2012). V rokoch 1998–2002 bol podpredsedom vlády SR pre ekonomiku. Za druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002–2006 bol podpredsedom vlády a ministrom financií. Členom SDKÚ-DS je od roku 2001.