Poslanci Národnej rady SR totiž na svojom piatkovom rokovaní schválili návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorým sa výdavkové limity zavádzajú. Okrem toho sa touto novelou do zákona zapracúvajú ďalšie novinky vyplývajúce z takzvanej fiškálnej zmluvy Európskej únie. Ministerstvo financií tvrdí, že prijatie navrhovaných zmien je nevyhnutné pre úplné fungovanie regulácie hospodárenia Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia.
Podľa návrhu rezortu financií samotné výdavkové stropy nemajú fungovať automaticky a o ich zavedení sa má rozhodovať iba pri „výrazných odchýlkach“ vývoja štrukturálneho deficitu od plánu zakotveného v programe stability, neskôr od strednodobého cieľa, teda vyrovnaného rozpočtu. Vyhodnocovať, či nastalo spomínané výrazné odchýlenie, má podľa návrhu samotný rezort financií. Ak áno, informáciu má zverejniť a navrhnúť vláde limit verejných výdavkov.
Následne má pritom o prípadnom zavedení výdavkových stropov rozhodovať vláda. Na nej totiž má byť, aké konkrétne opatrenia sa budú uplatňovať s cieľom dodržať limit verejných výdavkov a s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň. „Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu,“ konštatuje v materiáli rezort financií.
Zavedenie výdavkových stropov nám už roky odporúčajú rôzne zahraničné inštitúcie. S prvým návrhom na ich zavedenie však prišiel až pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2012 vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Podľa jeho návrhu sa výdavkové limity mali vypočítavať podľa cielených schodkov verejných financií, na základe ktorých by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyrátala, koľko môže verejná správa daný rok minúť.