Zdá sa, že posledným mohykánom bol Slovenský plynárenský priemysel. Vo firme znížili maximálne odstupné z 28 na 9 platov.
Niektoré štátne či pološtátne firmy, ktorých zisky putujú do štátnej kasy, sú však stále štedrejšie ako súkromné spoločnosti. Bratislavská teplárenská dáva až 13 platov, Slovenská elektrizačná prenosová sústava 12 platov. Oproti tomu košický U. S. Steel najviac 5 až 10 platov. Zákonník práce zaručuje po dlhodobom pôsobení v jednej firme vyplatenie päť platov. Súkromný sektor často už nejde nad rámec zákonníka. Kríza donútila firmy škrtať. Preto napríklad aj banky sa aktuálne snažia zachovať si zisky aj tým, že krátia zamestnancom výhody.
Odborári s trendom nesúhlasia. „V žiadnom prípade nešlo o rozprávkové odstupné, bola totiž stanovená horná hranica jedného platu na úrovni 1¤200 eur,“ podotýka šéf plynárenských odborov Peter Kováč. Zamestnanec, ktorý v SPP pracoval viac ako 30 rokov, po odchode z firmy mohol dostať 33 600 eur, za čo si možno v Bratislave kúpiť lacnejšiu garsónku. Na druhej strane podstatne lepšie možnosti mal pri odstupnom 170-tisíc eur napríklad bývalý šéf železníc Pavel Kravec. Aj tieto manažérske zlaté padáky v štátnych firmách už majú byť minulosťou a čoraz menšie sú aj pri riaditeľoch v súkromnom sektore.
Trend znižovania odstupného je podľa sociologičky Sylvie Porubänovej pochopiteľný aj vzhľadom na tlak verejnosti. „V kontexte zlatých padákov, o ktorých médiá informovali v minulosti, je pre bežných ľudí iritujúce, ak nejaká štátna alebo pološtátna firma ponúka odchádzajúcim zamestnancom viac ako desať platov,“ zdôvodňuje Porubänová.
Odborár Emil Machyna má však opačný názor. „Ak firma pár rokov pred dôchodkom posiela preč bežného pracovníka, ktorý za desiatky rokov vytvoril obrovské hodnoty pri plate na úrovni priemernej mzdy na Slovensku, je namieste, ak mu vyplatí vysoké odstupné,“ podčiarkuje Machyna. Jedným dychom dodáva, že napríklad v Británii vyplácajú takýmto zamestnancom aj 48 platov.
V spoločnostiach SPP – Distribúcia a Eustream sa už rokovania uskutočnili. Zamestnanci tam majú po novom právo na odstupné vo výške deviatich platov, z toho Zákonník práce zaručuje po odpracovaní desiatok rokov v jednej firme vyplatenie piatich platov. Pritom do uzavretia aktuálnej kolektívnej zmluvy malo podľa hovorcu firmy Petra Bednára asi 80 zamestnancov právo na vyplatenie 28 platov. Týkalo sa to ľudí, ktorí v plynárenstve odpracovali viac ako 30 rokov a stali sa pre zamestnávateľa nadbytoční alebo nemôžu pracovať zo zdravotných dôvodov.
K rapídnemu zníženiu došlo po vstupe českého Energetického a průmyslového holdingu do plynární. Zamestnanci firiem zaoberajúcich sa prepravou a dodávkou plynu nemajú veľké možnosti na tlačenie zamestnávateľa k múru. Podľa zákona nemôžu štrajkovať. Slovensku by totiž v prípade štrajku hrozili straty na úrovni desiatok až stoviek miliónov eur. Zamestnanci materského Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý zabezpečuje predaj plynu, štrajkovať môžu, a preto im zrejme odstupné až v takej výške neklesne.
Nový vlastník SPP tiež zmenšil ďalšie zamestnanecké výhody. Pracovníkom, ktorí svoju činnosť vykonávajú mimo kancelárií, firma doteraz každé dva roky prispievala na rekondičné pobyty. Súčasťou takýchto pobytov nebola iba rekreácia, ale aj dôkladná zdravotná prehliadka či príkaz na liečenie zdravotných problémov napríklad s chrbticou či končatinami. V neposlednom rade hrozí, že zamestnancom budú klesať reálne mzdy. Doteraz sa im totiž platy zvyšovali v závislosti od inflácie. Po novom sa navyšovanie zmenší približne na polovicu. „Firmy každý rok vyprodukujú čistý zisk asi 400 miliónov eur,“ podotýka šéf plynárenských odborov.
V roku 2004 prebiehali rokovania o tom, že zamestnanci atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by mali dostať po jej odstavení 60 platov, čiže päťročné odstupné. V prepočte išlo asi o 56-tisíc eur. Týkalo sa to aj priemerne zarábajúceho zamestnanca s platom necelých tisíc eur a vekom nad 50 rokov, ktorý odpracoval tri až päť rokov. Pracovníci do 50 rokov s podobnou praxou mali získať právo na 36 platov, čiže priemerne 33-tisíc eur.
Takéto podmienky by zamestnancom Bohuníc mala zabezpečovať kolektívna zmluva, ktorú schválili štatutárne orgány elektrární. Odborári aj elektrárne argumentovali, že bez zvýšeného odstupného by z Bohuníc odišli vysokošpecializovaní ľudia ešte pred jej zatvorením. Ohroziť to mohlo prevádzku vtedy ešte slúžiacej atómky.
Aké je odstupné teraz, nie je jasné. Vyjednávania o zmenšení zamestnaneckých výhod v súčasnosti v Slovenských elektrárňach bežia. Firma sa preto k ich možnému okresaniu nevyjadrila.