Ak by sa ministrovi financií Petrovi Kažimírovi deficit znížiť podarilo, podľa zákona by sa okrem iného v roku 2015 automaticky vrátila daň z pridanej hodnoty zo súčasných 20 percent na 19 percent.
S poklesom deficitu pod tri percentá by sme sa zároveň mali dostať z procedúry nadmerného deficitu. Na mape eurozóny sa Slovensko včera objavilo v žltej farbe, ktorú môžu aj investori vnímať ako prostredie, na ktoré si treba dávať pozor. Už na budúci rok by sme mohli byť zelení. Neplníme síce ďalšie rozpočtové pravidlo Bruselu o každoročnom znižovaní štrukturálneho deficitu (deficit bez jednorazových a dočasných efektov) o 0,5 percenta, ale Brusel včera naznačil, že nám na to dá výnimku, ak tento rok znížime celkový schodok. O výnimku sme už požiadali.
Ak by sme, naopak, deficit neznižovali, Slovensko by na mape eurozóny mohlo očervenieť a časom by nám hrozila aj sankcia do výšky 0,2 percenta HDP, čo predstavuje zhruba 150 miliónov eur pre štátnu kasu.
Podľa komisie existujú riziká, pre ktoré by aj v budúcom roku mohol deficit vyskočiť opäť nad trojpercentnú hranicu, a to na úroveň 3,2 percenta. Brusel tvrdí, že rizikom je dlh nemocníc, ktorý nie je zohľadnený v rozpočte, ako aj pripravovaná reforma verejnej správy Eso. Inštitút finančnej politiky priznal, že nemocnice vytvárajú tento rok o sto miliónov eur vyšší dlh, ako sa čakalo.
Kažimír v piatok v Bruseli podľa ČTK povedal, že ho hodnotenie komisie neprekvapilo. „Je teraz na nás, aby sme presvedčili predstaviteľa komisie aj ľudí doma, že sme v prípade reformy verejnej správy schopní doručiť konkrétny a presvedčivý plán a detaily, z ktorých vypadnú úspory,“ povedal Kažimír. Zlepšené tohtoročné príjmy slovenského rozpočtu, ktoré sa očakávajú aj v roku 2014, by podľa ministra mohli v budúcom roku pomôcť práve zdravotníctvu.
Podobné hodnotenie budúcoročného rozpočtu s navrhovaným deficitom 2,8 percenta vydala tento týždeň aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá mu vyčítala, že nie je dostatočne ambiciózny. „Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ konštatuje vo svojom hodnotení rada. Podľa nej sa vláda spolieha najmä na jednorazové a dočasné opatrenia ako napríklad mimoriadne dividendy, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude ich potrebné nahradiť štrukturálnymi opatreniami, aby sa dosiahlo približne vyrovnané hospodárenie v roku 2017.
To od nás vyžaduje Brusel. Problémom rozpočtu na rok 2014, rovnako ako to bolo v tomto roku, bude zdravotníctvo a obce. Riziká za celý sektor zdravotníctva odhaduje rada na 100 miliónov eur. Ako ďalej konštatuje, samosprávy nedosiahli v oblasti úspor v bežných výdavkoch plánované hodnoty ani v tomto roku. Preto rada vidí neistotu pri ich šetrení aj v roku 2014, hoci menšiu v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Riziká pre obce vyčíslila na 120 až 180 miliónov eur. Samotný cieľ pre rok 2014 je však podľa rady splniteľný.
Brusel krajinám vo svojich v piatok zverejnených odporúčaniach zdôraznil potrebu hlbších reforiem. Zároveň začal disciplinárne kroky proti Chorvátsku pre príliš vysoký rozpočtový schodok. Ako novopristúpená členská krajina EÚ bude Chorvátsko so svojím vysokým dlhom nad 60 percent a taktiež vysokým deficitom zaradené do procedúry nadmerného deficitu. Na problémy s vysokým dlhom Brusel upozornil aj pri Španielsku, Taliansku a Fínsku. Francúzsko podľa komisie síce dodrží rozpočtový plán na tento a budúci rok, ale neurobilo pokrok v štrukturálnych reformách.
Stanovisko Európskej komisie by malo byť pridanou hodnotou pre diskusiu na národnej úrovni, napríklad pri diskusiách v Národnej rade, teda ešte predtým, ako bude rozpočet schválený parlamentom. Posilnené právomoci komisie aktuálne vychádzajú z tzv. dvojbalíčka legislatívy (two pack), ktoré dávajú komisii právo posilnenej kontroly nad rozpočtovou disciplínou členských krajín, čo má pomôcť predchádzať novým dlhovým krízam.