Takisto investuje do nákupu nových strojov a stavať chce ďalšiu betonárku. Na severnej trase z Bratislavy do Košíc totiž stavia diaľnicu od Dubnej Skaly po Turany a takisto levočský úsek Jánovce – Jablonov. Najnovšie podpísal zmluvu na výstavbu ružomberskej D1 a základný kameň poklepal na kysuckej diaľnici D3. S najnižším rozpočtom prišiel aj do tendra na výstavbu detvianskej R2 Pstruša – Kriváň.
"Je veľký predpoklad, že spoločnosť Váhostav bude prijímať nových zamestnancov na uvedené nové diaľničné úseky. Momentálne sa realizuje interný proces určenia presného počtu potrebných zamestnancov a ich presnej profesijnej štruktúry. Priebežne už boli inzerované voľné pracovné miesta aj na špecializovaných webových portáloch. Ide najmä o pozície projektový manažér, stavbyvedúci, majster stavebnej výroby, cenár a nákupca,“ potvrdil pre Pravdu Tomáš Halán, hovorca Váhostavu. Okrem rozšírenia počtu zamestnancov plánuje Váhostav postaviť aj novú betonáreň.
Presnejšie svoj zámer však firma špecifikovať nechcela. Pravdepodobne by sa betonáreň mala postaviť v okolí Martina a za rok by mala vyprodukovať 90-tisíc ton betónových zmesí. Betónové prefabrikáty si už niekoľko rokov vyrába v závode vzdialenom 10 kilometrov od Žiliny, v Hornom Hričove. "Spoločnosť Váhostav uvažuje s budovaním ďalšej betonárky v súvislosti s výstavbou nových diaľničných stavieb a taktiež uvažuje aj o nákupe ďalších stavebných strojov a technológií,“ doplnil Halán.
Okrem Váhostavu žne úspech aj Strabag. S Váhostavom stavajú nielen diaľnicu D3 od Svrčinovca po Skalité, ale firma má pod palcom aj obchvat Žiaru nad Hronom, ktorý je súčasťou rýchlostnej R2. Na R2 by mohli takisto budovať detviansky úsek. Dobrou správou pre nich je aj to, že v jednej z najväčších štátnych zákaziek – na výstavbu diaľnice so sedemkilometrovým tunelom Višňové – prišli spoločne so Skanskou s najnižším rozpočtom. Ak štátni diaľničiari s nimi podpíšu zmluvu, za výstavbu žilinského úseku dostanú spoločne 338 miliónov eur.
Strabag zatiaľ tvrdí, že ľudí majú na tento rok dosť. "V súčasnosti máme dostatok pracovníkov a špecialistov. Prijímanie nových zamestnancov plánujeme až v stavebnej sezóne roka 2014,“ vraví Edita Novotná, hovorkyňa Strabagu. Podľa Novotnej sa však vo firme prerokúva výstavba novej betonárne. "Nákup stavebných strojov zatiaľ neplánujeme, v rámci koncernu máme k dispozícii dostatok techniky,“ dodala Novotná. Na rýchlostnej R2 sa budú čoskoro posudzovať cenové ponuky na úseky pri Bánovciach nad Bebravou a pri Zvolene, a tak ako Strabag, tak aj Váhostav potvrdil, že sa do súťaže zapojili.
O Višňové súperí so Skanskou a Strabagom druhý v poradí Doprastav. Firma na severnej D1 stavia len jedenásťkilometrový úsek pred Prešovom od Fričoviec po Sviniu, no patrí medzi tých, ktorí stavajú na Kysuciach a zrejme budú aj na strednom Slovensku. Na otázky, či ich spoločnosť pohne s nezamestnanosťou v stavebnom sektore smerom k lepším číslam, nechceli odpovedať. Pre Hospodárske noviny však nedávno priznali, že z viac ako tisícky zamestnancov prepustia 90. Dôvodom by malo byť práve to, že v štátnych diaľničných zákazkách sa im nedarí tak, ako by si predstavovali. "Na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa Juraja Androviča sa k vašim otázkam nebudeme vyjadrovať,“ povedala Silvia Šindlerová z Doprastavu.
Podľa analytikov je tvrdý boj o zákazky a nízke ceny za ich realizáciu výsledkom stále presýteného stavebného trhu. A napriek tomu, že stavebníctvo zažíva približne od roku 2009 výrazný útlm, stále je tretina stavbárov navyše. Podľa Štatistického úradu poklesla zamestnanosť v stavebníctve od roku 2008 o viac ako 13-tisíc ľudí. Za prvý polrok klesla stavebná produkcia o 10,8 percenta v porovnaní s vlaňajškom. Analytici pritom počítali len so šesťpercentným prepadom, no stavbári otvorene priznávajú, že kríza sa pre niektorých nekončí ani tento rok.
Ružomberskú D1 definitívne získal Váhostav
Pätnásťkilometrovú diaľnicu od Hubovej po Ivachnovú postaví definitívne združenie firiem Váhostav a OHL ŽS Brno. Zmluva na jej výstavbu už bola podpísaná štátnou diaľničnou firmou a zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Firmy dostanú za vybudovanie liptovskej štvorprúdovky spolu viac ako 272 miliónov eur.
Združenie Váhostav a OHL ŽS Brno súťaž nevyhrali najnižšou ponúkanou cenou. Diaľničiari zo súboja vyškrtli tri lacnejšie ponuky. Podľa nich bola štvrtá ponuka najlepšia. V súťaži tak neuspel najlacnejší Hant BA DS ani druhé Inžinierske stavby Košice a ani tretia najlacnejšia spoločnosť Dúha Prešov. Na piatom až siedmom mieste v obstarávacej súťaži skončili spoločnosti Skanska, Doprastav so Strabagom a Eurovia.
Cenová ponuka najlacnejšej stavebnej firmy predstavovala sumu 207,5 milióna eur, čo bolo 40 percent z odhadovaných stavebných nákladov, ktoré štátna expertíza určila na 507 miliónov eur. "Váhostav bol vyzvaný obstarávateľom, Národnou diaľničnou spoločnosťou, k podpisu zmluvy na stavbu D1 Hubová – Ivachnová,“ potvrdil Tomáš Halán, hovorca Váhostavu.
Verejná súťaž na stavbu D1 Hubová – Ivachnová trvala dva roky, od októbra 2011. Ustavičné námietkovanie neúspešných a prešetrovanie Úradu pre verejné obstarávanie spôsobilo, že diaľnica sa nepostaví do plánovaného termínu a jej financovanie musí štát vyrokovať v únii cez dve programovacie obdobia.
Žilinský Váhostav novým podpisom zmluvy potvrdil svoju poprednú pozíciu pri budovaní diaľnic. Okrem ružomberského úseku D1 stavia diaľnice aj pri Martine a Levoči. Na kysuckej D3 zase buduje úsek od Svrčinovca po Skalité a uchádza sa aj o rýchlocestu R2 pri Detve. Liptovská diaľnica s dvojkilometrovým tunelom Čebrať sa pôvodne mala sprístupniť v priebehu roka 2015, no diaľničiari teraz hovoria o roku 2016. Na meškajúcu cestu nadávali aj ľudia z dotknutých obcí. "Diaľnica by sa mala dokončiť čo najskôr. Počas víkendov sú smerom od Liptovského Mikuláša do Ružomberka niekoľkokilometrové kolóny,“ povedal pred časom starosta obce Ivachnová Vladimír Guoth.
Spomínané rozdelenie stavebného projektu cez dve programovacie obdobia znamená, že v prvej fáze sa zaplatia stavebné práce spojené s prípravou staveniska, archeologickým prieskumom, vybudovaním prístupových komunikácií či práce spojené s razením tunela. Tieto musia byť hotové najneskôr do konca roka 2015. Z eurofondov na roky 2014 – 2020 sa následne uhradia práce spojené s vybudovaním vrstiev vozovky, vybavením diaľnice bezpečnostným značením, vybudovaním preložiek ciest, práce spojené s dokončením mostov, výstavbou protihlukových stien a dokončí sa tunel. Diaľničný úsek sa bude podľa diaľničiarov začínať v križovatke Hubová, kde nadväzuje na zatiaľ nevybudovaný úsek D1 Turany – Hubová. Končiť sa bude pri obci Ivachnová a pokračovať bude následne ťahom D1 Ivachnová – Liptovský Mikuláš. Prostredníctvom križovatiek bude zabezpečené prepojenie diaľnice s cestou prvej triedy I/59 smerom na Oravu a Ružomberok.